Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Čachtický hrad

Dátum konania: 19. 3. 2016

Trasa: Čachtice - Čachtický hrad - Veľký Plešivec - Ošmek, Haluzická tiesňava (8 km).

Čachtice, miesto opradené temnou históriou a preto možno pútavé. Mnohí z nášho klubu tam už boli, ale predsa sa malá skupinka zozbierala, čo v sobotu ráno s očakávaním nasadla do autobusu. Ako prvé nás privítala dominantná drevená plastika grófky Báthoryovej, okolo ktorej sme prechádzali k Nádašdyho kaštieľu, neďaleko ktorého bol vstup do Čachtického podzemia. Ako pavučina sa rozprestierajú kilometre vybudovaných chodieb pod celými Čachticami. Skupine nadšencov sa podarilo iba malý zlomok z nich sprístupniť a návštevníkom dopriať pocit, preniesť sa v čase o mnoho rokov dozadu. Historické fragmenty sú nemými svedkami tej doby.

Zišli sme pár schodov a ocitli sme sa v dávnej minulosti. V minulosti, kde tieto ílovité chodby slúžili ako útočisko pre obyvateľov, ale aj únikové chodby, ktoré viedli až mimo dedinu. Čachtičania nemali inú možnosť ochrany pred plienením ako ísť pod zem. A preto podzemie malo dômyselný systém vetrania a bolo uspôsobené na dlhodobejší pobyt ľudí. Neskôr tieto chodby slúžili ako úkryt aj počas druhej svetovej vojny.

Druhou zastávkou bol samotný Čachtický hrad. Zrúcaniny Čachtického hradu, tvoria dodnes zachovalé časti budov, opevnenia, zvyšky štítových renesančných atík, fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Nad tým všetkým sa vznášajú desivé povesti o živote Alžbety Báthoryovej. Od roku 2012 sa na hrade neustále vykonávajú záchranné práce, a tak dúfam, že sa túto krásnu pamiatku našej histórie podarí zachovať pre budúce generácie. Výhľad z hradu na Malé Karpaty a Myjavskú pahorkatinu nám kazil iba ľadový vietor a poletujúce vločky snehu.

Trochu uzimení sme zišli k vstupnej bráne, odkiaľ skoro celá skupina pokračovala na Veľký Plešivec (483 m n. m.). Posilnení koláčikmi od uja Emila, výbornými ako vždy, sa išlo jedna radosť. S ohľadom na časový limit, ktorý sme dostali, sme museli naozaj svižne napredovať. Krátka zastávka na vrchole, na ktorom sa nachádza kovový kríž z roku 1923, rýchly pohľad na Považský Inovec a do údolia Váhu a začali sme zostupovať do dedinky Ošmek, kde nás mali čakať autobusy. Keby sme vedeli, že vyše hodiny budeme čakať na posledného účastníka zájazdu, určite by sme si výhľady vychutnali dlhšie. Ponaučenie do budúcna :-) .

Čakanie sme si krátili spánkom, pojedaním zásob a sledovaním, kedy ďalší účastník sa vynorí v diaľke. Posledné miestečko v autobuse malo svojho pasažiera, tak s pocitom, že sa konečne vydávame k poslednej zástavke tohto dňa, ktorou mala byť Haluzická tiesňava nás nemilo zaskočil fakt, že autobus sa vydal opačným smerom. Nakoniec sme sa predsa len prešli tiesňovou a s pocitom príjemne prežitého dňa sme odchádzali domov.

Zapísala Peťa.

Fotografie z podujatia Čachtický hrad.