Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Vtáčnik

Dátum konania: 21. 11. 2015

Trasa: Kamenec - Hrádok - Vtáčnik (1346 m n. m.) - Kláštorská skala - Kamenec pod Vtáčnikom (22 km).

Už sme si mysleli, že na Vtáčnik žiadnu novú cestu nenájdeme. Omyl. Autobusom sme sa nechali vyviezť až pri chatu Vlčica. Horolezecky značenou trasou sme prišli pod majestátny Hrádok. Je to bývalý kameňolom s krásnymi dlhými výstupovými horolezeckými trasami. Laná sme nechali doma. Dobré nám boli aj rebríky. Ich sústavou sme sa dostali na hrebeň. Výhľady na blízke okolie dobré, do diaľky videli len vizionári. Videli sme aj pamätník solčianskeho turistu, ktorý tu pred pár rokmi zahynul. Tu končí nové a začína rutina.

Na vrchole až tak veľmi nefúkalo a bolo pomerne teplo, príjemne. Veď Emil priniesol nenapodobiteľne upečené moravské koláče a Mário sa blysol vynikajúcim Žochárskym skladaníkom. Recept je už aj na našej stránke. Mário však hovorí, že je veľmi pracný a nie je trvácny, pretože je dobrý. Výhľady boli, aj neboli. Odchádzame po hrebeni na Kláštorskú skalu. Je jemne zasnežená, akoby ju majster cukrár posypal cukrom. Cukor to nebol. Okoštoval som.

Rýchlo sme zbehli do Bystričianskej doliny. Vody v potoku dosť a tak vytváral pereje, vodopády, kľukatil sa pomedzi stromy. Vidina skoršieho návratu mnohých poháňala. Skúsenejší životom si vychutnávali cestu nekonečnou asfaltkou. Zastavili sme sa pri rozvalinách papierne a Peťo objavil na strome veľké trsy hlivy. Nezostali tam. Telefónom dostávam správu, kto všetko stihol skorší vlak. Zastavujeme sa v krčme v Zemianskych Kostoľanoch. Už do nej mohli navážať klobásy. Bola dostatočne vyúdená. Keďže sa nepovažujem za klobásu, na rýchlik sme čakali v čakárni.

Namiesto rýchlika prišla stará motorka. Ani sme do nej nechceli nastupovať, ale sprievodca tvrdil, že je to naozaj rýchlik. Miesto na sedenie nebolo. Nič to, vo Veľkých Bieliciach nás čaká naozajstná rýchliková súprava. Hlavy sa nám trmácajú ako na ukrajinskej asfalte. V Uherciach stojíme. Do vlaku sa začínajú tlačiť nejakí turisti. Ale veď to sú naši. Na trati bola výluka, ale autobusy už stihli zrušiť. Tak nás počkali. Rýchlik má prednosť. V Bieliciach sa dostalo všetko do starých koľají. Nie veľký počet turistov – 19 sa šťastne vrátil do svojich domovov, kde mal o čom rozprávať.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Vtáčnik.