Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Veľkonočný Vres

Dátum konania: 6. 4. 2015

Ktorá žena nechce smrdieť vôňou, ide na túru. Všetkých sa nás zišlo 26. Autá sme nechali pri salaši Kostrín. Okolo suchého poldra sme sa dostali na Cíbajky. Naklonený, rozpadávajúci komín ešte stojí. V lome sme si pozreli prvú z jaskýň – jaskyňu v lome. Strmé stúpanie k Prednému Brlohu sme omylom považovali za chudnúce. Jaskyňa, o ktorej sa píše, že má až 50 m, má momentálne rozmery samotky. Zbehli sme do doliny, kde je výver malého prúdu vody. Čakali sme sa na ceste. Využili sme ho na šibanie. Vodu sme nepoužili. Bola zima a fúkal ľadový vietor. Čo sme dostali len za šibanie, bolo neuveriteľné. Čokoládové figúrky, vajíčka. Neviem si predstaviť, čo by sme dostali, keby sa aj oblievalo. Čo sme spálili pri doterajšej prechádzke, bolo zasa na nás nacápané. V priebehu túry sme toho na seba nacápali ešte dosť. Pod sedlom Vresu bola ďalšia zastávka. Zabavil nás malý Kubo, ktorý si z posedu urobil nedobytný hrad, Edita ponúkala vaječný koňak, krabice plné koláčov krúžili okolo nás ako dotieravé komáre. Snažíme sa nezastavovať, pretože sa sladkosti predierajú z vakov. V Klátovej sme dostali príjemné prekvapenie. Jana nám ukázala židovský cintorín. Pekné pietne miesto. Obliehali sme aj barokový kaštieľ v dedine, zasmiali sme sa pri sochách levov, ktoré vznikli zväčšením kocúra domáceho. Prešli sme sa pekným chodníkom pri potoku Vyčoma. Nastúpali sme vyše 600 m, priemernú rýchlosť sme mali 3,5 km, počet zákuskov na osobu 18. Na záver môže zaznieť len sladké ďakujem.

Okrem ohovárania neprítomných členov sme sa bavili aj otázkou, čo za peniaze z dvoch 2%. Padol návrh, že by sme mohli zvýšiť zručnosť a bezpečnosť pri pohybe vo vyšších horách a či via ferrátach. Predpokladalo by to kúpiť aspoň dva sedacie úväzy, karabínky, prúsikové lano, istiace lano. Členovia zvažujte.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Veľkonočný Vres.