logo KST Žochár Topoľčany

Havran - Nitrianska Blatnica

Dátum konania:  14. 02. 2015

Havran – Zlatý vrch – Sokolie skaly – Marhát – Nitrianska Blatnica  (20 km)

Kto by už v 21-om storočí chodil pešo hore kopcom? Ani turisti :)

My sme sa nechali pohodlne vyviezť autobusom až na hrebeň Považského Inovca- do sedla Havran. Hrebeňovka je v týchto častiach rovinatá. Veď preto je značená aj ako lyžiarska trasa. Značkár mieni, pluh mení. Žiadna pekná bežkárska stopa... Cesta je odhrnutá až po zem. Našťastie bolo ešte všetko zamrznuté, inak sa boríme po členky do blata.

Z červenej na chvíľu odbočujeme na vrch Zlatý vrch. Na vrchol nevedie značka, aj keď je len pár desiatok metrov od nej. Z vrcholu máme skromný výhľad na piešťanskú stranu. Na druhú stranu potešili aj Editine koláčiky. Značka nás ďalej zaviedla na Striebornicu. Tu skončil aj pluh. Konečne pokračujeme po zasneženej ceste. Pred Malým Krahulčím vrchom sa predierame hustým porastom. Asi je na čase to tu trošku prerezať. Na vrchole vidíme Marhát. Niektorým sa zdá až strašidelne ďaleko.

Pred Sokolími skalami kráčame cez vyťažený polom. Cesta je komplikovaná, stromy so značkou zväčša odvezené. Na Sokolích obedujeme pri pomníku horolezcovi Plulíkovi. Stretáme aj Peťa M., ktorý nám išiel oproti z Bojnej. Síce si zobral bežky, ale aj on mal väčšinu cesty odhrnutú.

Rozhodujeme sa vyjsť aj na vrchol Marhát. Cesta je neprešliapaná. Boríme sa až po kolená do snehu. Slniečko sa na nás usmieva. Sneh sa začína topiť. Niektorým z toho namáhavého výstupu, ale zamŕza úsmev na tvárach. Na vrchole sa trochu občerstvíme.

Zostup cez kostolík sv. Juraja je už príjemný. Chodníček vychodený. Počasie je stále vynikajúce, a tak si užívame horské slnko. V Nitrianskej Blatnci spokojne čakáme na zastávke na autobus. Unavený turista = spokojný turista. Zapísal Peter ml.

Od 7. Havran - Nitrianska Streda
Od 7. Havran - Nitrianska Streda
Od 7. Havran - Nitrianska Streda
Od 7. Havran - Nitrianska Streda
Od 7. Havran - Nitrianska Streda