logo KST Žochár Topoľčany

Čergov

Dátum konania:  06. 05. 2015

6. 5. 2015 - streda

Výlet sme začali v Topoľčanoch autobusovým presunom do obce Drienica pri Sabinove. Cestou sme sa zastavili v Kežmarku pozrieť si evanjelický artikulárny kostol. V Ľubovni v skanzene sme si vypočuli rozprávanie o grékokatolíckom kostolíku z Matysovej a ochutnali kávu v reštaurácii U grófky Isabelly. Názov je príslovečný, lebo grófka naozaj bývala v danej budove. Hrad Plaveč bola posledná zastávka pred Horským hotelom Javorná. Našim ubytovaním na nasledujúce dni. Žiaľ po zlých skúsenostiach - dostali sme iné ubytovanie, ako bolo dohodnuté, nízka kvalita ubytovania a podobne. Nemôžeme odporučiť tento hotel nikomu. Hotelu patrí aj neďaleké wellness, to vzhľadom k vstupnému, taktiež neposkytuje služby na adekvátnej úrovni. Ak keď maséra mali dobrého.

7. 5. 2015 - štvrtok

Trasa: Hervartov - sedlo Žobrák - Bukový vrch - Chochuľka - Čergov - Črchla - Lysá - horský hotel Javorná (22 km)

Začínali sme v obci Hervartov prehliadkou kostolíka svätého Františka z Assisi. Ten je spolu s ďalšími zaradený do svetového dedičstva Unesco. Naša turistická trasa viedla strmým stúpaním do sedla Žobrák, neďaleko ktorého sa nachádza nová rozhľadňa aj s malou útulňou. Zaujímavosťou je, že hneď vedľa stojí aj menšia, staršia rozhľadňa. Na “našom” vrchole Tríbeč nestojí ani jedna a oni tam majú hneď dve. Vidno, že keď sa chce, všetko sa dá. Pokračovali sme na Chochuľku a z nej na vrch Čergov. V sedle nás prekvapil mierny dážď a pozitívne aj otvorená chata Čergov s pohotovou obsluhou. Pôvodne majú otvorené len cez víkend, ale objednala sa väčšia skupina turistov, takže mali otvorené špeciálne pre nich.

Pokračovali sme hrebeňom s nádhernými výhľadmi až na vrch Lysá. K hotelu sme zostupovali po modrej turistickej značke. Ako sa ukázalo, určite by bolo pohodlnejšie ísť po asfaltovej ceste. Na hoteli sme sa dozvedeli, že len pred pár hodinami sa tadiaľto prehnala veľká búrka s krúpami, ktorá neskôr vytopila aj mesto Prešov. Našťastie nás chytil len jej okraj pri chate Čergov.

8. 5. 2015 - piatok

Trasy:

  1. Ľutina - Hanigovský hrad - sedlo Ždiare - Lazy - Minčol - Kyjov (20 km)

  2. Kamenica - hrad Kamenica (Kamenná veža) - Kamenica (1,5 km)

Obec Ľutina je známa Bazilikou minor - Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V areály vyrastá aj Miniskanzen drevených chrámov v mierke 1:10. Počas našej návštevy ešte neboli všetky hotové, ale určite sa tam choďte pozrieť. Stavia sa aj nový drevený kostolík, verná kópia toho, ktorý v roku 1908 vyhorel.

Zastavili sme sa na Hanigovskom hrade. Ten sa aktívne opravuje a je pri ňom postavený aj prístrešok pre turistov. Obedovali sme až za sedlom Ždiare, na ktorý vedie síce krátky, ale pomerne strmý chodník. Asi najväčší oddych sme si dopriali na Minčole - vyhliadke. Je to hôľnatý kopček, pár minút pred vrcholom samotného Minčola. Na rozdiel od neho však ponúka výhľady na všetky strany.

Cestou autobusom späť sa ešte zastavujeme v Kamenici. Niektorí sa idú prejsť na hrad, iní ochutnávajú pivo v miestnom pohostinstve. Značka vedie neuveriteľne prudkým svahom hore k hradu. Veľa z neho nezostalo, našťastie aj ten sa opravuje.

Zastavujeme sa aj v Sabinove, nakúpiť dobroty na večerné grilovanie. Počasie je síce chladné, ale víno a čerstvo upečené klobásky, slaninky, či kačacie stehno zahriali každého. Keď sa k tomu pridal spev ľudoviek o zábavu nebola núdza.

9. 5. 2015 - sobota

Trasa: Zborov - hrad Zborov - Pod Magurou - Kút - Bardejovské kúpele - Bardejov (21 km)

Počasie nám na rozdiel od ostatných dní neprialo. Od rána pršalo, prípadne popŕchalo. Hrad Zborov sme tak pozerali spod dáždnikov. Do tretice sa aj ten opravuje. Na rozdiel od ostatných, kde sa len konzervujú staré múry, tu sa aj dostavujú už spadnuté časti. Do obnovy sú zapojení aj turisti. Kto chce môže cestou do horného paláca vyniesť vrecko piesku. Návštevníci už takto vyniesli 7 kubických metrov piesku. Pred hradom stojí 350 ročný dub, ktorý pamätá aj slávneho Rákociho.

Cesto ďalej nám robili spoločnosť len dážď a neskôr aj bahno na pomerne zlých cestách. Trasa viedla nezáživným lesom, a tak sme sa všetci potešili prístrešku, ktorý stojí pred Bardejovskými kúpeľami. Tu sme sa občerstvili a hneď sa nám aj vrátila dobrá nálada.

V Bardejovských kúpeloch sme ochutnali kávu - bola dobrá, zákusok - ovocná bomba - vynikajúca, kúpeľné oplátky - boli dobré a samozrejme aj liečivú vodu. No tá veru nič moc, ale hlavne, že je liečivá. Nezabudli sme sa odfotiť ani pri soche Sisi.

Cestou do Bardejova nám konečne vyšlo slnko. Na začiatku mesta, jeden pán práve “wapkou” dačo čistil na ulici. Slovo dalo slovo a s radosťou nám poumýval zablatené nohy. Odmenili sme ho tyčinkou a čokoládou Margot a dostal aj bozk na líce (nie od vedúceho :)

V meste sme neobišli baziliku svätého Egídia ani verejné toalety. Platí sa všade a za všetko. Za niektoré veci, však človek zaplatí rád. Námestie je úžasné, kto tam ešte nebol, nemal by váhať. V autobuse cestou späť na hotel počúvame priamy prenos hokeja Finsko - Slovensko. Výsledok sklamal, viac však asi výkon našich hokejistov.

Z hotela ideme ešte na svätú omšu s platnosťou na nedeľu do obce Drienica. Omša je vo východnom obrade. Spieva sa a modlí v takom tempe, že nestíhame sledovať text v modlitebných knižkách - Večeradlách, ktoré nám miestny rozdali. Spevy sú však veľmi pekné.

10. 5. 2015 - nedeľa

Trasa: Lipovce škola, Lačnovský kaňon ústie - Lačnovský kaňon - Lačnov obec (4 km)

Posledný deň sa cestou do Topoľčian zastavujeme pri Lačnovskom kaňone. Je to úzka dolina na potoku, ktorý vyteká z rovnomennej obce. Nachádza sa tu jeden väčší vodopád, ktorý je potrebné prejsť po rebríku. Cestou nás zaujme prítomnosť Horskej služby. Kto vie koľko ľudí už zachraňovali z toho rebríka? Typujem, že snáď aj nikoho. Počasie nám opäť nepraje, a tak sa zastavujeme len na nevyhnuté fotografovanie. Kaňon je pekný, určite stojí za návštevu. Na konci schádzame zo značky a cestu si neplánovane predlžujeme cez obec Lačnov. Stoja v nej pozoruhodné staré domčeky. Snáď si udrží takýto ráz aj pre ďalších návštevníkov.

Zostáva nám už len cesta domov. Problémy so šoférom dosahujú vrchol, keď zastaví v obci Rudno, lebo že vraj musí stáť každé dve hodiny. Nikto nevie, zkadiaľ také číslo nabral, a tak stojíme ¾ hodinu v dedine, kde nie je ani kam ísť na toaletu. Tak chodíme na koniec dediny, za traktor. Človek sa jednoducho učí po celý život.

 

Výlet sa určite vydaril. Počasie nie celkom poslúchalo, ale slnko nám svietilo, práve vtedy, keď boli najkrajšie výhľady. Dážď nám zase zabezpečil dostatok vody v Lačnovskom kaňone, a tak sa mohol vodopád ukázať na celej svojej kráse. Česť a sláva vedúcemu!

Peter ml.

 

Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov
Od 18. Čergov