Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Zraz v Skačanoch

Dátum konania: 14. 6. 2014

Trasa: Skačany - Veľký Zobor - Varty - Skačany (12 km).

Tentoraz nás prichýlila obec Skačany. Bohatá na históriu, vsadená do pekného prostredia. Prechodné bydlisko sme mali v areáli základnej školy. Trávový rovný podklad pod stany, vedľa trávové ihrisko s futbalovými bránkami, sociálne zariadenie pri telocvični. Večer sa nás stretlo asi 30. Zástavu KST sme vyvesili na stožiar. Žiaľ, nikto nechcel spievať hymnu. Večer sme strávili rozprávaním, konzumovaním, spievaním, pozorovaním vychádzajúceho mesiaca v splne. Tí najvytrvalejší sa dostali do stanov tesne pred treťou. Ich výzor na druhý deň tomu aj zodpovedal. Ráno nás zobudilo slniečko. Začali prichádzať jednodňoví turisti. Prišlo ich menej, ako sme predpokladali. Zahájenie bolo pri obecnom úrade na veľkom námestí, ktoré slúžilo na jarmoky. Skačany boli kráľovským mestom s jarmočným právom. Prišiel starosta – Struhár, pani sprievodkyňa Struhárová, dvaja sprievodcovia Gaherovci a prišiel nás podporiť aj primátor Bánoviec, no hlavne turista, Maroš Chovanec. Náučné zastávky sme mali pri trojičnom stĺpe, kostole Všetkých svätých, kaplnke sv. Barbory, cintoríne, románskom kostole sv. Juraja nad obcou. Pani Struhárová na nás vysypala množstvo zaujímavých údajov, začo sme ju odmenili potleskom. Potom sa nás ujali Gaherovci. Boli sme pri tristoročnej oskoruši, prechádzali sme lúkami s peknými výhľadmi. Boli vykosené i plne zakvitnuté. Terén mierne zvlnený, vhodný na prechádzky s deťmi i na bežkárske trasy. Tento kraj oplýval v minulosti ovocnými sadmi. Teraz ich pripomínajú len pivnice, kde sa skladovalo ovocie. Zastavili sme sa na mieste zvanom Varty. Strážila sa tu hranica Nitrianskeho biskupstva. Dolina Nitrice bola bažinatá. Na chate sa varí guláš, ale pre iné huby ako naše. Spriemyselňovanie Slovenska sme videli pri skládke odpadu. Kúsok ďalej bol oceľový kríž – už tretí od udalosti, kedy na tom mieste rástla mohutná lipa. Mladý pohonič sa tam skryl aj s konským povozom pred búrkou. Blesk ich všetkých našiel. Oproti krížu v skupinke stromov mal byť otvor priepasti. My sme ho ani v blízkom okolí nenašli. Začali sme priťahovať mraky. Pár kvapiek nás trafilo. Konečne dedina. Prvá krčma nás prichýlila. Málilo sa nám. V druhej boli aj utopence a nakladaný Hermelín. Rieka Nitrica je lososovým revírom. V táborisku nás už čakala Ala so súťažami. Hádzalo sa cibuľou, jedol sa cibuľový chlieb, obliekal sa jeden člen družstva do čo najviac odevov. Celkovým víťazom sa stal Žochár. Odmenou bolo kilo cibule. Futbal skončil chudobným výsledkom 1:0 a gól dala Beáta. A už nervózne dupeme nohami pri ohni. Prichádza súbor Cibuliarik s harmonikárom. Anka, Quido a Jožo to nevydržali a roztancovali účastníkov. Zábava sa prerušila len pri naviazaní zrazovej stuhy a odovzdaní štafetového kolíka starostovi z Tesár, kde bude budúcoročný zraz. O desiatej večer odišla harmonika. Ešte chvíľu sme debatovali, ohrievali sa pri ohni. Ráno sme vyčistili areál, veriaci boli na svätej omši, kde sa stretli so súborom, sprievodcami, starostom. Zdalo sa nám, že sa poznáme so všetkými Skačancami. Bolo nám fajn. Ľutovať môžu tí, ktorí neprišli.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Zraz v Skačanoch.