logo KST Žochár Topoľčany

Vysoká, Vápenná

Dátum konania:  22. 03. 2014

Kuchyňa – Vysoká 754 – Taricové skaly – Sološnická dolina – Malý Roštún – Vápenná 752 – Sološnica  (27 km)

Jar trvala už od jesene. Jarnú sezónu sme ale otvárali až touto túrou. Autobusom prišlo 54 a autami ešte 7 účastníkov. Kuchyňa a okolie sa mení na agrárno vojenskú destináciu. Nejaký Rakúšan tu chová hovädzí dobytok, nad ktorým držia ochrannú ruku stíhačky západných mocností. Počasie pekné, teplé. Ideme v tričkách. V lokalite Vývrat sa odpájam od konca. Jožo s Katkou prebrali koncové svetlá. Patrí im zato veľká vďaka. Pomalších turistov priviedli 5 minút pred odchodom a potom ešte autom zobrali zábudlivých bojňancov k autu, kde mali uschované kľúče. No nemajte ich  potom rád. Stúpanie na Vysokú kopírovalo trasu bývalej železnice. Tam sa šlo dobre. Neskôr sme pohodlnú trasu opustili a škriabali sa hore. Pole turistov sa natiahlo ako stavba diaľnice na východ. Dole kvitli na lúkach fialky, hore bol vrchol posiaty snežienkami a turistami. Dopĺňame stratenú energiu aj domácimi koláčmi. Tesne pod vrcholom sú plantáže medvedieho cesnaku. Netrpezlivci sa porúčajú. Klesanie je veľké. Zastavila nás až ohrada – vraj areál Častá Papiernička. Nie však keškárov, ktorí tam majú skrýšu. Škoda, že na Taricových skalách nie je fia ferrata. Trochu železa a trasa by bola okorenená. Do budúcna sa to možno zmení. Klesáme a klesáme aj na duchu. Veď to čo klesneme, budeme musieť aj vystúpať. Unavení, ubolení idú do Sološnice. Kto si trúfa a je mu dovolené, stúpa smerom na Malý Roštún. Skalné bralo pekne vidieť. Značka nás ale vedie inam. Moja predstava bola, že pôjde po hrebeni s peknými výhľadmi na všetky strany tak, ako ide na Záruby. Stará značka asi bola tak vedená, ale ochrancovia ochrannými opatreniami ochraňujú chradnúci chrbát Vápennej. Chodník strmo stúpa. Vôňa cesnaku prekrýva pach potiacich sa tiel. Pred vrcholom sa stúpanie zjemňuje. Hore nás víta vietor a malá rozhľadňa. Je to betónový pylón. Na jeho vrchole je oceľový podstavec a nad hlavou na dvojkríži sa trepoce slovenská zástava. Výhľady sú takto aj na Záruby, štyri veterné elektrárne. Je to miesto, kde sa akokoľvek spotení vysušíte za pár minút. Je tam aj múdro napísané, že človek vlastne celý život hľadá seba. Prázdne dózy vkladáme do batohov, z PET fliaš žmýkame posledné kvapky. Kolienka sa cestou dolu zahriali. Z lúky, už na zelenej značke, vidíme na Plavecký hrad i zaujímavú Božiu muku. Horný koniec Sološnice obývajú ľudia, ktorí majú radi obrovské priestory. Pravdepodobne sa radi hrávajú na schovávačku. Počul som, že tí najlepší sa nájdu až pri rozvodovom konaní. Krčmu sme obsadili do posledného miesta.
Zapísal Peter.

Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná
Od 10. Vysoká, Vápenná