logo KST Žochár Topoľčany

Splav Malého Dunaja

Dátum konania:  17. 07. 2014

Zálesie – Jelka – Madarasz - Jahodná – Topoľníky  (93 km)

Splav Malého Dunaja je veľkým zážitkom, ktorý zvládnu aj nevodáci. Prúd vody je mierny a miestami voda takmer stojí. Stále je však na čo pozerať – hniezdiace vtáky, vydry, motýle...Každý sa tu s každým zdraví – taká zvláštna veľká rodina.
A tak sme sa v jedno teplé, štvrtkové ráno štrnásti odvážlivci vydali na plavbu. Cestu sme začali v Topoľčanoch, zbesilou jazdou mikrobusom do dedinky Zálesie. Tam  sme sa po krátkej inštruktáži  nalodili do troch nepotopiteľných katamaranov a jednej dvojmiestnej kanojky . Rýchlo sme si osvojili techniku pádlovania, ale až v akcii sme pochopili, že vystupovanie je často komplikovanejšia časť tejto aktivity. Hrozí totiž, že sa vykúpete. Neraz sa človek zaborí do blata pri brehu, aj Janko tam takto nechal svoje šľapky. Dobrá rada: pevnú obuv treba aj do vody.  Počas našej plavby nás sprevádzala rozmanitá fauna a flóra. Prvé kilometre sa dalo vidieť veľa rybárikov, kačíc alebo volaviek.  Mohli sme pozorovať ondatry, užovky, lysky, srnku, a dokonca aj vlhu, na ktorú pohľad ma veľmi potešil. Pri našej plavbe nás okrem zvierat sledovali aj stromy, topole či vŕby, ktoré nám počas plavby pri 33 stupňových teplotách poskytovali chládok. Romantika ako z filmu Rosamundy Pilcherovej. Tá nás ale opustila, keď sme doplávali pri vodnú elektráreň a nasledovalo prenášanie lodí. To až taká romantika nebola. Naša prvá zastávka bola u Pacha, čo je malý bufet, kde sme sa občerstvili a obzreli strom, kde sa točila legendárna scéna z filmu Pacho, Hybský zbojník. Prvú noc sme chceli prespať pri Jelke v tábore Ister, kde sa k nám mala večer pridať Editka.  No prvé kvapky blížiacej sa  prehánky nás donútili vylodiť sa skôr, v kempe u Matisa. A tak sa kapitán plavby odhodlal vybrať pre Edit  naspäť však  museli pádlovať kúsok proti prúdu. V kempe je bufet, kde sa dá najesť, sprchy, wc. Na lúke sú postavené indiánske stany tee-pee, v ktorých sa dá prespať, a kto netrpí klaustrofóbiou, môže stráviť noc aj v drevených sudoch. My sme zostali verný našim stanom. V noci sa však diali záhadné veci. V polospánku som začul zvláštne zvuky. V prvom momente ma napadlo, že to je krvilačný pes. Premýšľal som, že čo spraviť. Či sa mám na neho pripraviť a vytiahnúť nožík. Potom ako som sa viac prebudil a môj sluch sa zlepšil, zistil som, že tie zvláštne zvuky sú chrápanie suseda vo vedľajšom stane.
Na druhý deň ráno sme si to zamierili do Jelky, doplniť zásoby jedenia a pitiva. Pri móle sme uviazali lode a po krátkej vítanej prechádzke sme našli dobre zásobené potraviny. Takto pripravený aj na horšie časy sme pokračovali v plavbe. Pri reštaurácii Malom sa nachádza Némethov vodný kolový mlyn, ktorý je považovaný za stredoeurópsku raritu. Je to valcový trojpodlažný drevený mlyn, zrekonštruovaný v roku 1993, odvtedy je v ňom múzeum mlynárstva. Asi 1km nižšie od mlyna je ďalšie táborisko Ranč u Paľa, ktorý na seba upútava malým mlynským kolom vytŕčajúcim z vody. Dozvedeli sme sa, že ranč patrí hospodárovi Paľovi, ktorý účinkoval v prvej sérii reality show Farma. A aj to tam vyzeralo ako na správnej farme – po dvore pochodovali sliepky, kačice, čierne prasiatka a dá sa tu povoziť aj na koňoch. Na ranči je k dispozícii wc a sprcha, predávajú sa tu nápoje a keď sa dohodnete vopred uvaria aj teplé jedlo. Prespať sa dá pod stanom, alebo za príplatok pod strechou ranča. Po občerstvení chutnými jabĺčkami, ktoré nám ponúkli, sme spevom pádlovali až do kempu v Madarasze. Katalógové počasie začali narúšať tmavé mraky rútiace sa na nás. Už, už sme sa blížili ku kempu keď sa začal spúšťať lejak. Prvá loď bola najrýchlejšia, tú zastihol dážď najmenej. No posledná loď si aj tak veselo spievala Prší, prší... Rýchlo sme sa vylodili, vzali veci, ktoré nemohli zmoknúť a utekali pod strechu. Keď sme už boli v bezpečí spustil sa ešte väčší lejak. Búrka nemala dlhé trvanie a tak sa po chvíli začalo usmievať slnko. Pri zakladaní tábora nás začali terorizovať lietajúce obludy, bažiace po našej krvi, na ktoré neplatil ani smrad z repelentu. Našťastie ako rýchlo sa objavili, tak rýchlo aj zmizli. Jozef však pravdepodobne dostal alergickú reakciu, lebo nohy mu zapuchli a vyzeral akoby dostal maláriu. Náladu nám vylepšil Teo s rodinkou, ktorí nás prišli pozrieť a priniesli dobroty na opekanie ako slaninku, špekáčiky, aj zlatý mok. Janko tu dostal prezývku „Bzučo“, podľa jeho žltého krikľavého trička.
 V tretí deň sme opäť vyrazili hneď zrána, aby sme čo najmenej pádlovali počas dňa v tých tropických horúčavach.  Pri takomto slnečnom počasí netreba zabúdať na slnečné okuliare, čiapky a opaľovací krém. Kto to podcení, vystúpi z kanoe ako skutočný červenokožec. A aj sme sa chceli vyhnúť prípadnej poobednej prehánke, ktorá nás každý deň dovtedy osviežila. Na sútoku s Čiernou vodou sa nachádza ďalšia hať, malá vodná elektráreň, pred ktorou je Malý Dunaj takmer nehybný a opäť nasleduje obligátne prenášanie lodí. Po tejto nemilej, ale nutnej činnosti sme sa na vode všetky lode pospájali a nechali sa voľne unášať upokojujúcim prúdom. Niektorí využili príjemnú teplotu vody a okúpali sa. Na občerstvenie sme využili táborisko pri Tomášíkovom mlyne. Používal sa najskôr ako lodný mlyn, ale v roku 1893 ho prestavali na kolový mlyn, ktorý slúžil na výrobu elektrickej energie, neskôr aj ako píla. Okolo piatej popoludní sme dorazili do kempu Alba Regia v Jahodnej. Vybavený peknými sociálnymi zariadeniami, teplou sprchou, elektrické zásuvky po ruke, krásny trávnik. Len v reštaurácii prebiehala oslava a hrala už živá hudba, vedeli sme, že sa v noci moc nevyspíme. Hádali sme dokedy budú hudobníci vyhrávať. To, že budú ešte stále hrať, keď my ráno o ôsmej budeme opúšťať kemp nás nenapadlo ani v tej najhoršej nočnej more. Ale krásna chatová osada s domčekami na vode ako v Benátkach stála za prebdenú noc.
Štvrtý deň nás čakalo splavovanie bez prestávky až do cieľa našej cesty a to v Topoľníkoch.
V závere  sme odbáčali hádaním. Mali sme sa dostať na Klátovské mŕtve rameno a odbočiť k termálnemu kúpalisku v Topoľníkoch. Len tú odbočku zabudli označiť. Našťastie tam bol jeden ochotný rybár, ktorý nám povedal, že ideme správne. Vraj treba preplávať 300 metrov a sme tam. Rybár sa trochu sekol, pretože sme sa plavili asi 2 kilometre a boli sme tam. Plavili sme sa proti prúdu Klátovskym ramenom, voda nebola hlboká, tak do metra. Často sme sa predierali pomedzi vodomor kanadský a stolístok praselnatý. Konečne sme sa dostali do cieľa pri termálnom kúpalisku. Nenápadný kanál na ľavej strane viedol až k mólu. Vylodili sme sa a pri čakaní na odvoz kanoe a náš mikrobus sme sa posilnili. Všetci sme sa dostali domov, žiadne straty na životoch neboli. 
Zapísala Katka, Milan a Jozef.

Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj
Od Malý Dunaj