logo KST Žochár Topoľčany

Slovenský raj, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy

Dátum konania:  07. 05. 2014

trasa dľa textu  (0 km)

 

7.5.2014 Sedlo Grajnár – Veľká knola – sedlo Čertova hlava – Biele Vody – Dedinky 15 km

 

Využili sme služby Bečku. Autobus nás pohodlne priviezol na Dedinky. Ubytovaní sme boli na dvoch miestach. V hoteli a na chate Liptov. Tam sa práve doupratovalo. Detská zo strednej školy sa pred nami zabávali s hasiacimi prístrojmi. Hasili bez ohňa, pretože predtým si hasili smäd. Ubytovali sme sa a autobus nás vyviezol do sedla Grajnár. Našli sme tu chvost lietadla, ktoré pripomína smrť mladého letca z letky v Sliači. Hneď vedľa je pomník Arnoštovi Guldanovi, ktorý sa zaslúžil o značkovanie na Slovensku. Úsmev nám vyčaril prístrešok, ktorý bol pomaľovaný veselými obrázkami. Ako málo stačí. Zistili sme, že je tu spleť bežeckých terénov. Krajina vypadala ako po vojne. Veterná kalamita tu zanechala následky. Terén je zvlnený, počasie krásne. Tešili sme sa na pekné výhľady z Veľkej Knoly. Boli sme sklamaní. Vrchol medzičasom zarástol. Výhľad na Kráľovu holu sme si našli. Pred Bielymi Vodami nás zaujali krasové jamy, ktoré sú dôkazom existencie jaskýň. Chovanci z reedukačného ústavu sa zabávali futbalom. Do chaty sme prišli zvrchu. Počasie sa začalo horšiť.

 

8.5.2014 Dedinky – Zejmarská roklina – Malé Zajfy – Občasný prameň – Havrania skala – Stratenský kaňon – Stratená – Dedinky 19 km

 

Ráno niečo klopalo na okno. Našťastie to nebol exekútor. To voda z oblakov bola zvedavá, čo nového je na zemi. Odchod sme odložili. O 10,00, kto chcel, odišiel. Boli sme ako lentilky pestrofarební. Pršiplášte, dáždniky sme využívali hojne. Pred nástupom do Zejmarskej rokliny sme skryli dáždniky, pretože sme potrebovali voľné ruky. Dážď pomaly ustal. Zejmarská roklina, jediná z južnej strany Raja, bola pekná. Mohutné a početné vodopády, dlhé rebríky, kolmé skalné steny. Zastavili sme sa na chate Geravy, že sa trochu občerstvíme. Najčerstvejší tam bol týždňový rohlík a vedúci bol aspoň dva roky po záruke. Nuž sme sa len tak motali pred chatou a čakali, kedy budú obslúžení tí, ktorí si naobjednávali. Malé Zajfy som si predstavoval krajšie. Kvetena bola bohatá. Pri Občasnom prameni sme sa zastavili pri výstupe na Havraniu skalu. Jaskyňa pod ňou je 35 m dlhá. Vstupný portál má rozmery 6,5 x 5 m. Prevýšenie i vysoká vzdušná vlhkosť nás urobili žmýkateľnými. Výhľady boli obstojné, žalúdky prázdne. Trochu sme posedeli. Videli sme i cieľ našej zajtrajšej túry Radzim a iné, nám neznáme kopce. Klesli sme až na starú cestu vedúcu Stratenským kaňonom. Prešli sme si ju tam a späť. Pred Stratenou sme si trochu zafárali. V dedine sme neodolali miestnej krčme. Zima nás poháňala do chát. Na začiatku vodnej nádrže sme sa ešte pozreli na Havraniu skalu. Zasa sa spustil dážď. Vedľa priehrady, v úctyhodnej výške, sme prišli do Dediniek. Dokupujeme potraviny. Večer sme svedkami hokejového zápasu z MS.

 

9.5.2014 Vlachov – sedlo Hora – Veľký a Malý Radzim – Brdárka – Vyšná Slaná – Rejdová 18 km

 

Kúdoly hmly vystupovali zo zeme. Autobus nás vyviezol do Vlachova. Bohatá to bola dedina. Ťažili sa tu rudy bohaté na železo. V roku 1843 tu bola postavená vysoká pec. Dnes je tu kaštieľ, v jeho blízkosti sme našli ľadovňu i rybníky z doby Karola Andrassyho. A teraz už ideme na Veľký Radzim. Počasie opäť katalógové. V sedle nad Brdárkou sa posilňujeme. Pred vrcholom sa fotíme vo Vdovčíkovom kresle. Vraj tu sedával zbojník Vdovčík. Amatér to bol. To všetky naše vlády sa môžu honosiť prívlastkom zlodej. Z vrchola sú obmedzené výhľady. Ideme do sedla medzi dvoma Radzimami. Je tu polorozpadnutý prístrešok. Malý Radzim má pekný výhľad na Slanú i Rejdovú. Vraciame sa späť do sedla a schádzame do Brdárky. Vidno tu starý čerešňový sad. Edita vraví, že ich ústav má za úlohu zachovať staré pôvodné odrody ovocných stromov. Dedina je ako po morovej epidémii. Tu zabľačí nepodojená koza, tam štekne pouličná zmes. Kostol zatvorený. Náznaky oživenia tu boli, ale rýchlo sa skončili. Odchádzame späť. Našim konečným cieľom je Rejdová, kde nás čaká autobus. Je tu otvorený aj obchod, krčma veľká. Po príchode do Dediniek sme si boli ešte pozrieť zálivy vodnej priehrady. Večer sa nám stala zaujímavá príhoda. Katka Brychtová by z nej urobila slzy roniace dielo. Fero odišiel po večery na izbu. Nevracal sa, nuž sme mu telefonovali. Nezdvíhal. Búchali sme mu na dvere, neotváral. Dostali sme strach, či sa niečo nestalo. Zavolali sme hotelového údržbára a ten vyvalil dvere. Na posteli ležal Fero. Sviečky pri ňom nehoreli. Bol živý. Niekedy má výpadky sluchu ako tentoraz.

 

10.5.2014 sedlo Súľová – Volovec-Skalisko – Betliar 24 km

 

Vystupujeme v sedle Súľová. Ráz krajiny ako v prvý deň. Stromy stoja ako výkričníky doby. Stoja suché, bez života. Ideme hrebeňom raz hore, raz dole. Stretli sme mladý pár v plnej zbroji na prechod hrebeňom Volovských vrchov. Zastavujeme až na vrchole Skaliska. Je tu pekne. Výhľady sú na nám neznáme kopce. Rozoznať sa dala len Kráľova hola. Oddychujeme dlhšie. Niektorí sa vybrali na chatu. Ostatní idú z vrcholu do Betliara. Ideme po širokých lesných cestách. Asi pozostatok zo zvážania kalamitného dreva. V areáli kaštieľa Betliar oddychujeme, pijeme, lížeme zmrzlinu. Na návštevu kaštieľa nezostal čas. Svadobné páry si tu hovoria áno. Ktovie kde si po nejakom čase povedia zase áno – pri rozvode. Autobus nás čakal pri hlavnej ceste. Zajazdili sme si s ním do vrchu na Dobšinský kopec.

 

11.5.2014 Stratená – Tiesňavy - jaskyňa Psie diery – Dobšinská ľadová jaskyňa 6 km

 

Odchádzame. Naplnili sme autobus našimi potrebnými vecami, ktoré sa z tašiek na nás ani nedostali. Prší. Aj tomu nebu je ľúto, že odchádzame. V Stratenej vystupujeme. Ideme roklinou Tiesňavy. Nie je veľmi známa, ale je pekná. Z doliny odbočujeme smerom k jaskyni Psie diery. Bola väčšia než pre psov. Stúpame hore. Po prekročení horizontu a pár metroch sme svedkami, ako sa strop jaskyne prepadol a vytvoril kráter o veľkých rozmeroch. A už stojíme pri vstupe do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Je zatvorený. Sezóna sa otvára až 15.5. Tak dlho sme tam nemohli čakať. Schádzame k autobusu, pijeme v reštaurácii a lúčime sa s tými, čo prišli na autách.

Myslím si, že sme videli zasa niečo nové, zaujímavé. Budúci rok sa pozrieme do pohoria Čergov, kde sa okrem peknej prírody pozrieme do drevených kostolíkov. Prihlasovanie je spustené.

Oneskorene zapísal Peter, ktorý si nevedel spomenúť na deň, keď horelo v susednej chate. Opekať v chate na otvorenom ohni sa nevypláca.

 

 

Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec
Od 20. Raj, Revúcka vrchovina, Volovec