logo KST Žochár Topoľčany

Jurko

Dátum konania:  27. 04. 2014

Nitrianska Blatnica – Jurko – Marhát – Mačacia jaskyňa – Visiace skaly – Nitrianska Blatnica  (15 km)

Púť k Jurkovi bola tentoraz spojená s otváraním turistickej sezóny v našom regióne. Včerajšie počasie, vysviacka obrazu pápeža Pavla II. na Podhradí spôsobili, že ľudí na sv. omšu prišlo menej. Aj my sme sa ráno rozhodovali, či na bicykli, či na aute. Zvíťazilo auto. Na Trhovičnej lúke sa to hemžilo stánkami. My sme sa zastavili pri lesníkoch. Mali zaujímavú expozíciu spoznávania drevín. Aj keď sme nedostali jednotku, dostali sme mapu lesného závodu Prievidza. Guláše, cigánske voňali. Deti pobehovali s automatickými zbraňami. Pri kostolíku vládla už pokojná atmosféra. Nebol žiadny papaláš, nebolo dlhé vítanie. Na kázni sme sa dozvedeli, že najdôležitejšie je to, čo máme v srdci. Po omši sme sa zahryzli do doma pripravených dobrôt. Po značke sme vyšli na Marhát. Z rozhľadne bola dobrá viditeľnosť, ale našu sekvoju sme nevideli. Bola skrytá za Bieleným vrchom. Nitrančanky sa pridali k nám. V sedle Gajda bola občerstvovacia nápojová stanica. Tu nás čakali turisti z Urminiec a na pavučinách visiace  a vo vetre sa hojdajúce húsenice. Ich úroda je bohatá. Spolu sme sa s dobrým lampášom pozreli do Mačacej jaskyne. Vstup do jej vnútra vypadal nebezpečný. Prešli sme cez Visiace skaly, pripomenuli si šéfredaktora Učiteľských novín – Kolníka. Do Šarfie sme prišli pred 16 hodinou. Vyhrávali ľudovky, špeciálne jedlá sa už trávili. Pristavil som sa pri Tesárčanoch. Hrniec bol tiež prázdny. Dobre padli aj dva posledné koláče. Jeden bola štrúdla, u nás zvaný ríteš a ten druhý bol neznámy. Oba však boli výborné. Trochu sme posedeli pri speve detí z Blatnice.
Zapísal Peter.

Od 18. Jurko
Od 18. Jurko
Od 18. Jurko
Od 18. Jurko