logo KST Žochár Topoľčany

Českosaské Švajčiarsko

Dátum konania:  03. 07. 2014

 

1. deň - štvrtok 3.7.

32 účastníkov nastupuje za slnečného rána do autobusu s prívesom na bicykle, na 10-dňový kombinovaný cyklo-turistický zájazd do česko-saského švajčiarska. Skóre cyklisti verzus turisti 18:13. Prvá zastávka je v krčme za Buchlovom. Na výber veľa jedla vrátane držkovej - odolávame, ešte máme zásoby z domova. Za Brnom nabiehame na betónovú diaľnicu – už sa nedá ani dospávať poslednú noc, ani lúštiť krížovky, alebo čítať knihy. V Kutnej Hore – Sedlci začíname prehliadkou katedrály Nanebovzatia p.Márie sv. Jána Krstiteľa zapísanej v UNESCO. Rekonštrukciu zabezpečuje vďaka miliónom fajčiarov firma Philip Morris. Pokračujeme návštevou kostnice (vstupné 70 CZK). Cyklisti sa prezliekajú do cyklo oblečenia a vyrážame na prehliadku centra starej Kutnej Hory. Veľmi pekné a upravené historické mesto nesklamalo. Popri starom internáte za poplatok vchádzame do gotickej katedrály sv. Barbory. Výzdoba a vitrážové okná vyrážajú dych. Nasadáme na dvojkolesové tátoše a pokúšame sa dostať z centra mesta von smerom na Kouřim. Cyklo cesty sú síce značené ale zmätočne. Dvakrát sme dostali mylnú informáciu. Rozdeľujeme sa na dve skupiny – prvá verí navigácii, druhá Mokošovi. Igi neverí otcovi a ide s navigačnou skupinou. Vyšliapeme k rozhľadni Vysoká. Je zatvorená. Na vrchole je zrúcanina Barnabitského kostola z 13. st. Info tabuľa prezentuje litografiu pôvodného kostola – bol nádherný, kopec bol vtedy odlesnený a výhľadový. Cestou prechádzame typickými českými dedinkami bez predzáhradok s rybníčkom na „návsi“. Domčeky sú skromne opravené ale upravené, bez zbytočných farebných efektov a vysokých "slovenských" plotov. V dedine pred Kouřimom na námestí v krčme míňame Mokošovu skupinu. Nezastavujeme. Ubytovanie nám už zabezpečili pešie turistky. Penzión za 300 CZK, pre 5 účastníkov ubytko v detskom kútiku za 150 CZK. Detský kútik je vedľa bazénu zriadený za účelom oddychu škôlkarov po plaveckom výcviku – je skvelý, spíme na rozkladacích gaučoch vo vlastných spacákoch, na stene je veľkoplošné plátno prepojené na TV – šéf nám naladí STV. Pri športových správach zaspávame.

2.deň – piatok 4.7.

Budíme sa do slnečného rána. Posádka detského kútika raňajkuje na lavičke romantického Kouřimského námestíčka so 100 ročnými lipami. Námestie ako z 1. republiky- vydláždené, fontána uprostred, kostol, dookola malé obchodíky. Zisťujeme, že platiť bankovými kartami sa dá iba vo veľkých obchodných reťazcoch. Sme odkázaní na služby českých pobočiek bánk. Už na bicykloch robíme okruh okolo hradieb Starej Kouřimi. Pokračujeme smerom k Lipanskej mohyle. Peťovi Mokošovi sa roztrhla reťaz. Provizórna oprava a lano – takmer ako tandem. Chlapi dotiahnu usmiateho Peťa do najbližšej osady, kde mu na družstve machri reťaz opravia. Prechádzame cez osady s romantickými názvami. Království, Svatba – tu Saška našla tri lieskové oriešky – znamenie? Cesta k mohyle je riadne zarastená, prvým by sa hodila mačeta. Pri mohyle sa stretávame s pešiakmi. V r. 1434 sa tu odohrala bitva Kališníkov a Sirotkov. Víťazstvom Kališníkov sa v Čechách skončili husitské vojny. Opäť sa delíme. Počas obednej pauzy na námestí v Kostelci nad Černými lesy si mladá slečna pomýlila Janka Čangela s českým hercom Václavom Vydrom. Podoba tam určite je. Jano celý polichotený vedie náš pelotón za mesto k pamätníku posledného uloveného jeleňa v tomto revíri. Jeleňa nám imituje Igi a vedúci. Prechádzame cez malé osady s rybníkmi. Lázne Toušeň len prebehneme - pešiaci nám z chodníka oznamujú, že tam okrem jedného kúpeľného domu nie je nič. V dobrom čase prichádzame do areálu TJ Slavoj v Starej Boleslavi. Pri bežeckej dráhe je pamätník Emilovi Zátopkovi, ktorý tu trénoval. Busom ideme na Proboštské jazerá. Mladí pri vstupnom nevedia odhadnúť vek tak som Jankovi kúpila dôchodcovský lístok. Voda v jazere je čistá, piesková pláž upravená. Igi šantí s miestnymi na nafukovacom banáne.

3.deň – sobota 5.7.

Pred odchodom urobíme na počesť Zátopka čestný štart na bežeckej dráhe. V centre mesta pri kostole Nanebovz.p.Márie nám Vlado urobí prednášku z histórie Staroboleslavského Paládia. Jedná sa o medený  reliéf Madony s dieťaťom (19x13,5 cm) zo 14. St. ktorému českí katolíci  pripisujú zvláštnu ochrannú moc nad Čechmi. Pri dolnom kostole sv. Damiána bol zavraždený knieža Václav. Za mestom prechádzame na cyklotrasu pozdĺž Labe. Dlho ideme po rovinke ale veľmi hrboľatej. Mierne sme poblúdili. Miestny pán nám podrobne vysvetľuje cestu k mostu. Asi sa mu zdáme menej chápaví. O desať minút nás na svojom aute dobieha a vedie nás. Z tých otrasov sa Igorovi odlomil nosič na cyklotašku. Pred Brandýsom sledujeme miestneho kajakára pri skoku do Labe. V Mělníku na kopci pri zámku obdivujeme sútok Labe a Vltavy s plavebným kanálom. Za obcou Želízy fotíme monumentálne skalné skulptúry Čertovy hlavy. Reliéfy vytesal v polovici 19.st. do pieskovcových skál sochár Václav Levý. Kokořínskym údolím šlapeme na hrad Kokořín. Je zo 14.st., v r. 1918 prestavaný na romantický s nastaveným poschodím. Výhľady z veže sú žiaľ iba na okolité lesy. Ubytovávame sa v kempe Mšeno. Jedálny lístok sa po našom príchode rapídne zúžil. Nečakali taký nápor turistov. Jedlo je čiastočne z polotovarov ale jedlé. Niektorí idú spať do karavanov. Ponúkajú nám spanie za 30 CZK na tribúne štadiónu. Berieme metly, zametáme odpadky, nech máme pod karimatkami čisto. V noci spŕchne, nám pod tribúnou to nevadí.

4.deň – nedeľa 6.7.

Prezrieme si Valdštejnské záhrady. Pod hradom Bezděz si niektorí urobili pauzu. Pešo sme vystúpali na hrad. Z hradnej veže je krásny výhľad na Doksy a Máchovo jazero. Podľa Jankovho neónkového trička sme identifikovali časť našej výpravy ktorá odignorovala hrad. Máchovo jazero je rozľahlé, ťažko sme našli prístup na pláže. Tie sú pekne vybudované, niektoré platené aj s atrakciami pre deti. Je nedeľa tak si dávame dvojhodinovú pauzu na obed. Sotva sme sa za ten čas dočkali pizze. Hľadáme Mníchovu prúrvu. Trochu sklamala, lebo je umelo vytesaná do skaly. V osade Karba míňame 209 m dlhý a 24 m vysoký oceľový železný viadukt z r. 1898. Pred NPR Peklo je zákaz prejazdu na bicykloch. Čas pokročil - ideme aj s bicyklami. Skutočné peklo pripomína prítmie v krásnej rokline s vybudovanými drevenými chodníkmi. Zaslúžila by si aspoň dvojhodinovú prehliadku. V Českej Lípe katolíci stíhajú večernú sv. omšu. Zastupujúci kňaz tak ako aj my nevedel nájsť kostol. Na omši 25 miestnych a my. Prvé čítanie nás prebralo z driemot. Chlap ktorý čítal vyzeral úplne ako náš vodič Roman. Janko medzitým behá pred kostolom ako prútikár. Nehľadá však vodu ale pomocou navigácie správny smer von z mesta. Takmer za tmy prichádzame do Sloupu. Spíme v dvoch ubytovniach. V tej mojej netečie teplá voda. Viacerí odchádzajú odmočiť špinu na miestne prírodné kúpalisko. Moje hrdinstvo je po únavnom dni preč a hanebne odchádzam cez cestu do teplej sprchy.

5. deň - pondelok 7.7.

V Sloupu je čo pozerať. Pešiaci niečo stihli včera, tak nás vedú. Pri vstupe do skál českí lesníci inštalovali zaujímavú drevenú interaktívnu skladačku pre deti (aj našich dospelých) o tunajšej flóre. Vystupujeme na skaly do Samuelovej jaskyne. Miestny pustovník Samuel Gorner si tam v roku 1718 vysekal do pieskovca pustovňu a vyrábal v nej okuliare a ďalekohľady. Z kamenného vrchu vidíme novopostavenú rozhľadňu a celu dedinu Sloup. Milo nás prekvapilo lesné divadlo založené v r.1923. Je novo zrekonštruované - počas leta sa tu každý víkend koná predstavenie. Javisko aj zákulisie je vytesané do skál – zahrali sme sa na hercov aj so záverečnou ďakovačkou. Viacerí idú do skalného hradu Sloup, ktorý je napriek pondelku otvorený - kaplnka vo vnútri je však zatvorená. Pred Kunraticami v lesnom poraste hľadáme Skalu smrti. Pieskovcová skalná stena leží na pravom brehu Svitavky. V r.1910 na nej vznikol reliéf zobrazujúci výjav z miestnej povesti o dievčine prenasledovanej rytierom, ktorá zo zúfalstva skáče za skaly a zachráni sa, zatiaľ čo prenasledovateľ sa aj s koňom zrúti do močiara a zahynie. V Cvikove už máme hlad. Dobre živeného miestneho chlapa v mierne umastenom tričku sa pýtame na možnosť obeda. Posiela nás do hospody Plechovka. Aký bol nevábny názov také bolo jedlo senzačné. Objednávame si a medzitým vybiehame na miestnu krížovú cestu. Zastavenia sú radené priamo za sebou. Po dobrom obede šliapeme do kopcov. V osade Nádej ešte máme nádej že to bude fajn. V osade Svetlá už svetielko nádeje uhaslo. Miestni, u ktorých dopĺňame vodu, nás varujú pred veľkými kopcami. V lese sa zastavujeme pri sírnom prameni. Dvaja miestni nám oznamujú účinky železitej vody - je výborná a účinná – niekomu na potenciu iným na otlaky. Čaká nás krásny dlhý zjazd do Jiřetína. Malý Igi uniká otcovi a nechce priznať rýchlosť na tachometri. Akčná skupina má ešte málo a vybieha na hrad Tolštejn. Viac-menej bicykle tlačíme. Z EÚ na hrade vybudovali krčmu s prespaním. Výstup na vrchol hradu je za 20 CZK cez turniket ako do metra. Fúka – usychajú prepotené tričká. V Jiřetíne je tiež krížová cesta, musíme uznať, že omnoho krajšia ako predošlá. Igi má už nariadenú cestu busom – pri tej rýchlosti mu asi niečo spadlo do oka. Gabika je zatiaľ vo vedení v pádoch z bicykla. Jej nohy sú sama modrina a škrabancov. Qvido z terasy reštaurácie pri pive sleduje intenzitu cestnej premávky nášho posledného dnešného kopca. Odporúča ho – skrátime si tým cestu o pár km. Ale je dlhý....nekonečne... Odpadávame do postelí internátu v Rumburku.

6. deň – utorok 8.7

Na dnes doobeda je ešte predpoveď počasia priaznivá. Za Rumburkom malá kolízia bicyklov a následná oprava vyraďuje Evku z ďalšej bicyklovej etapy. V osade Záhrady v záhrade rodinného domu miestny geológ Rudolf Kogler dokončil v r. 1937 plastickú geologickú mapu Českého Švajčiarska s rozlohou 50 m2. Každá popisovaná lokalita je vytvorená z hornín, ktoré sa na v nej nachádzajú. Sprievodca netuší, že geológ z našej výpravy bude jeho výklad odborne kontrolovať. Plní geologických vedomostí vchádzame už do reálneho Českého Švajčiarska. Od nespočetných odtieňov zelenej sa nám krížia oči. Na hranici so Saským švajčiarskom si niektorí čítajú náučné tabule aj v nemčine. Nachádzame zle označený pamätník Pochodu smrti. Osem väzňov na úteku z koncentráku v Schwarzheide tu 23. 4. 1945 na prahu slobody postrieľala nemecká hliadka. Mračí sa. Stíhame ešte jednu pešiu vyhliadku na Brtnický hrádok. Pred búrkou sa chovávame pod skalný previs. V kyjovskom údolí nachádzame krčmu s vonkajším sedením. Búrka podchvíľou odpája kuchyňu od elektriny. Jedlá sa pripravujú po etapách. Máme čas, stále prepŕcha. Za Kyjovom nás už chytá riadny lejak. Prečkáme v zastávke autobusu a pod stromami. Tričká dosúšame už v Krásnej Lípe v múzeu v Dome Česko-Saského Švajčiarska. Interaktívne expozície sú zaujímavé. Chlapi si skúšajú let balónom ponad krajinu. Skúšam sa hrať na archeológa – ometám črepy od hliny štetcom. Vedúci hovorí, že archeológ kope štetcom jamu. V prítmí kinosály si prezeráme krásny dokument o miestnej faune a flóre. Odchádzame do Rumburku. O deviatej večer máme lístky do miestnej Lorety so svätými schodmi. Dvojhodinová zaujímavá prehliadka so spevmi pri svetle sviečok nám pohladila dušu. Mnoho fresiek je už obnovených ďalšie na obnovu čakajú. Loretánska kaplnka z r.1707 je v areáli kapucínskeho kostola. Kapucíni nemali povolený priamy vstup na omšu – dovnútra sa mohli dívať iba z ich modlitebne cez malý priezor v oltári.

7.deň - streda 9.7.

Nočný dážď pokračuje. Cyklo sa ruší, ideme busom. Za Kamenickým Šenovom po vzore japonských turistov rýchlo odfotíme Panskú skalu. Prírodnú pamiatku tvoria zvislé päť až šesťboké čadičové stĺpy až 12 m vysoké usporiadané do tvaru varhanových píšťal. Prichádzame do Rabštejnu. V osade pred koncom II. sv. vojny založili nemci koncentračný tabor. 650 väzňov 12 národností za osem mesiacov v neľudských podmienkach v pieskovcových skalách vyhĺbilo 17800 m3 podzemnej továrne na výrobu leteckej vojenskej techniky. Skupina miestnych obyvateľov založila občianske združenie Rabštejn a vzala si bývalú továreň do prenájmu. Sprievodkyňa má k tomuto miestu osobný vzťah. Zomrel jej tu svokor. Takmer trojhodinová prehliadka pri teplote 12 stupňov nám dáva zabrať. Viac však dojíma zanietené rozprávanie a vystavené exponáty. Dvaja bývalí väzni toto miesto navštívili. Celú údolie Rabštejn bolo utajené a umne zamaskované sieťami tak, že ho ani rusi nevedeli nájsť. Po vojne tu československá armáda vybudovala sklady s obrovskými nádržami na pohonné hmoty ako strategické rezervy. Už za slnečného počasia si dávame prestávku v Děčíne. Pastierskou skalou vyšlapeme na Hrádok. Máme pekný výhľad na celé mesto so zámkom. Pod nami lezú po ferate miestni adrenalisti. K večeru prichádzame do kempu v Olešnej. Nadchádzajúce tri noci budeme spať v slušných chatkách. Dá sa objednať strava. Sprchy sú na časové žetóny za 20 CZK. Utvárame sprchový rekord - na jeden žetón sa umývajú štyri ženy s vlasmi a dvaja chlapi bez vlasov. Ušetrené peniaze investujeme do piva. Stíhame prechádzku do blízkej, veľmi peknej rokliny.

8.deň – štvrtok 10.7.

Od rána leje. Časť pešiakov už odchádza domov. Čaká ich ďalšia dovolenka. O desiatej nás bus vezie na celý deň do Děčína. Delíme sa. Niektorí idú do aquaparku, na plaváreň, iní na prehliadku zámku, ružovej záhrady, historického centra a obchodov. Bicykle znovu odpočívajú. Obrie nádrže v podzemí Rabštejnu našim chlapom nedali spať. Už včera našli nejaký vchod a podľa GPS zistili, že by to mohlo byť ONO. Po večeri sa sformuje útočná 8-členná skupina. Ešte za svetla s čelovkami vo vrecku vyrážame do rokliny. Po jednom sa zosúvame úzkou oceľovou rúrou dnu. Tma ako keď zažmúriš oči. Na zemi nachádzame pozostatky po predošlých návštevách. To nás posmeľuje vpred. Po pár sto metroch nachádzame prvé priestory na nádrže. Sú už rozobrané ale ešte stále cítiť pach nafty. Pri nápise na betónovom múre „Death“ sa odvážne fotíme. O chvíľu ma odvaha opúšťa – traja sa vraciame. Čakáme ešte takmer hodinu na návrat ostatných. Sú adrenalínovo spokojní. Našli východ aj cestu späť. Za tmy nás vítajú v kempe. Predtým napísané závete môžeme roztrhať.

9.deň - piatok 11.7.

Celodenná pešia túra začína nádejne bez dažďa. Dovezieme sa do Meznej Louky. Po hodinke cesty náučným chodníkom Gabrielinou cestou vidíme prvé skalné útvary Labských pieskovcov. Najznámejšia je Homola. Cestička je miestami dláždená – aj starými náhrobnými kameňmi z Hřenska. Už sa ukazuje Pravčická brána so Sokolím hniezdom. Sokolie hniezdo – dnes reštauráciu v skalách s krásnou architektúrou dal v r. 1881 postaviť pre turistov aj pre seba vášnivý lovec Edmund Aldrisugen. Platíme vstupné - asi aj za vychádzajúce slnko – stúpame pod Pravčickú bránu. Svojmi rozmermi 26 x 16 m je najväčšou pieskovcovou skalnou bránou v Európe. Oblúk je tvorených dvomi skalami - jej prípadne rozlomenie vraj monitorujú prístrojmi. V okolí je viacero výhliadok na ulovenie krásnych záverov okolitých skál. Pohodlne, čiastočne po ceste, dokráčame do Hřenska. Rozdielne tempo nás cestou dolu delí na viac skupín. V Hřensku nastupujeme do lodičky. 20 minút sa plavíme Edmundovou súteskou rieky Kamenice. Na jej konci nám lodivod spustí pôsobivý umelý vodopád. Niektorí pokračujú lodičkou ešte Divokou súteskou do Meznej Louky. Väčšina si ešte vyšlape hodinku prudko do kopca do Meznej. Slnko pripeká. Pri občerstvení sa zgrupujeme a pokračujeme po ceste hodinu do Meznej Louky. Búrkový mrak nad nami sa otvorí a vyleje svoj obsah až pri autobuse. Zastavujeme v Jetřichoviciach, v krčme sa pri polievke a čaji dosúšame a čakáme na skončenie dažďa. Ešte máme pre sebou hodinový výšľap na Máriinu výhliadku. Pôvodne požiarnu pozorovateľňu vo výške 428 m sprístupnili pre turistov v r. 1856. V r. 2007 ju po požiari znovu vybudovali. Prví majú krásny výhľad, práve dopršané dažďové mraky sa pod nami lenivo prevaľujú, mezi nimi presvitá pár lúčov slnka.

10. deň - sobota 12.7

Colníci nás už našťastie neotravujú - prichádzame do Nemeckého Saska. Pri parkovisku v Lichtenheineri chvíľu čakáme na „celú hodinu“. Vtedy sa umelo „zmohutňuje“ prietok Lichtenheinerského vodopádu. Ideme si pozrieť druhé najväčšie skalné okno v Európe „Kravín“ s rozmermi 11 x 17 m. V pieskovcových skalách je pekne vybudovaná sieť miestami až extrémnych výhliadok. Prehliadku „Konigsteinu“ vynechávame, vraj je to iba pevnosť a delá, aj tak ho v priebehu dňa niekoľkokrát vidíme z diaľky. Prichádzame do Bastei. Je to  najstaršia turistická atrakcia Saského Švajčiarska, týči sa 194 m nad pravým brehom Labe. V r. 1824 tu medzi skalami postavili drevený most so siedmymi piliermi, ktorý bol v r. 1851 prestavaný z pieskovca. Preplnené parkovisko je predzvesťou masovky ľudí. Dav nás tlačí priamo do Basteinu. Našťastie väčšina turistov tu aj končí v miestnych reštauráciách. Krásne výhľady na Labe pod nami. Dávame si dvojhodinový okruh Saským Švajčiarskom. Vidíme ďalší - tento krát spoplatnený poloumelý vodopád. Nemci neplatia, čakajú s fotením kým zaplatíme my. Stúpame roklinou po asi 700 schodmi k Švédskym dieram. Presúvame sa a znovu stúpame na výhliadky stolovej hory Lilienstein. Aj tu máme krásne výhľady na meandrujúcu Labe. Na vrchole tlieskame českému skalolezcovi. Neprejavuje žiadne emócie, asi čakal namiesto potlesku eurá. Vraciame sa do Čiech. Kto mal dnes málo, ešte si vyšlape na Děčínsky Snežník. Je tam krásna kamenná rozhľadňa z r. 1864. Je už zatvorená. Pani sprievodkyni sa nálada vylepší hneď po tom ako si nepýtame blok za vstupné. Zhora vidíme pri zapadajúcom slnku takmer všetko čo sme dnes videli aj zblízka. Máme spať v Tisej. O pol deviatej večer nie je ešte nič isté. Hrozí stavanie stanov. Našťastie nachádzame náš kemp. Pred záverečnou stíhame teplú vodu v sprchách bez poličiek a vešiakov. Poschodová posteľ  v chatke je bez rebríka a vyrobená pre trpaslíkov. Chlapov nechávame spať na normálnych posteliach pod nezatvoriteľným oknom. O polnoci nás budí skvelý ohňostroj. Ďakujeme svadobčanom za budíček – zaobišli by sme sa aj bez neho.

11. deň - nedeľa 13.7.

Ranné vtáčatá si privstanú a odchádzajú na trojhodinovú túru do Tiských skál. Pri vychádzajúcom slnku sú nádherné. Na vrchole skaly sa kŕmi jastrab. Najzaujímavejšie skalné útvary sú očíslované a pomenované. Niektoré názvy sedia presne. Tieto skaly sú azda najkrajšie z tých doterajších. Tí čo nešli a balia, nech banujú. V skalách pracuje a upravuje chodníky skupina chlapov. Aj Slováci. Znovu konštatujeme, že originál Čech neexistuje. Pri východe zo skál nás stihne teta skasírovať. Nastupujeme do busu a odchádzame smer TO.

Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko
Od 32. Česko-saské Švajčiarsko