logo KST Žochár Topoľčany

Bánovecká parenica

Dátum konania:  07. 09. 2014

Tak sa nám zase končí cyklistická sezóna a máme tu „Bánoveckú parenicu“. Tento rok nám počasie nedoprialo veľa dní bez dažďa a tak mám obavy, či sa predsa len pán Ilko nado mnou zľutuje a na jeden deň vypne dážď. Termín akcie sa blíži a opäť každý deň  kontrolujem počasie. Vyzerá to všelijako, modré dažďové stĺpčeky sa v grafoch strácajú a nabehujú v pravidelných cykloch. No nakoniec to predsa len vyšlo. Má byť síce zamračené, ale bez dažďa a vetra, má byť optimálnych 25 stupňov. Čo viac si želať.    
    Zraz sme si dali o 8. hodine sa na obvyklom mieste  - pri TESCU. Stretli sme sa štyria -   prišiel Mário s Juniorom a Tónom M.  Krátko po 8. hodine vyrážame na Bánovce nad Bebravou. Ideme pomaly, niečo cez 30 km/h.  Pred Bánovcami sme vleteli do blata na ceste, ktoré tam zanechali autá zo stavby obchvatu.  Niekde som čítal, že obchvat bude stáť 70 miliónov Eurových peňazí.  Vraj tam budú pozlátené zvodidlá alebo sa niekto nabalí. Uvidíme keď dokončia. Cesta je pomerne mokrá, vraj ju ešte striekali vodou, čo vytvorilo pomerne riedku blatovú hmotu, ktorá lepšie fŕka z kolies na dresy. Dokonca som si zafŕkal aj moje asi 5 ročné biele ponožky, ktoré vyťahujem len vo sviatok..... Pozitívom bolo, že mi prestali pískať brzdy.
    Na námestí v Bánovciach kontrolujem chrbty cyklistov – teraz je pekne vidieť, kto prišiel od našej strany.  Zapisujeme sa, platím štartovné. Pani mi vydala z papierovej bankovky a mne sa zdá, že som zarobil. Pre istotu nič nehovorím a odchádzam. Zneistel som, nevedel som akú bankovku som jej dal – bol som ticho, radšej nech ona prerobí ako ja. Prachy prepočítavam pred TESCOM. Predsa  som zarobil nejaké drobné.  A tak si kupujem pivko a pripíjam na jej zdravie. Zdravie je predsa viac ako peniaze.
    A máme tu 10. hodinu, čas štartu. Zoraďujeme sa priamo na námestí.  Účasť je vysoká, myslím, že okolo 90 nás mohlo byť na štarte dlhšej, 105 km trasy.  Výrečný pánko nás opäť ako každý rok upozorňuje na úsek medzi Skýcovom a Veľkými Uhercami. Vraj by bolo dobré, keby sme ho neobchádzali cez zvodidlá a skúsili to nejak prekľučkovať. Ideálne by bolo, keby sa nikto nepolámal.
    Po tejto krátkej inštruktáži štartujeme. Tento raz na moje prekvapenie ideme pomerne pomaly. Rýchlosť do 35 km/h. Držím sa vpredu, predo mnou je Junior, vidím aj Tóna, samotár Mário sa zase drží niekde vzadu. Blíži sa Cimenná. Pomerne krátke asi 700 metrové 17 % stúpanie mi zväčšuje kapacitu pľúc. Držíme sa v čele, zatiaľ sa netrháme. Pokračujeme na Zlatníky. Výletnou asi 35 km rýchlosťou prichádzame do Šišova.  Stúpanie zdolávane pomerne svižne, kto sa zatiaľ nerozdýchal, tak tu určite áno. Pokračujeme na Bošany.  V Bošanoch čelo  pridalo na rýchlosti a tak si to svištíme 40 km rýchlosťou. Odbočujeme na Turčianky. Zase kopec. Junior nás školí ako treba zdolávať kopce. Držím sa niekde na konci skupiny.  Ešte stíham. Po stúpaní sa tempo zmierňuje a tak si verím. Nasleduje stúpanie na Skýcov. Stále som niekde na konci skupiny. V stúpaní sa mi nejak vzďaľujú, už im nestíham. S tým som počítal a tak opúšťam túto skupinu a idem svojím tempom. Niekde  v stúpaní ma dobehuje Tóno. Kontrolujem tachometer – máme priemernú rýchlosť 30,8 km/h, čo považujem za slušné. Tóno zastavuje na vrchole, ja pokračujem do najbližšej krčmy. V Skýcovskej krčme sa občerstvujem teplým pivom.  Očakávam, že sa tu skompletizujeme. Junior sa nám stratil niekde vpredu. Tóno prichádza po chvíli a tak očakávam Mária.  Aj ten sa po chvíli mihol. Nezastavil, len nám zakýval. Tóno sa rozbehol po ňom a tak narýchlo dopíjam pivo a idem po nich.  No lenže tí dvaja sa asi rozhodli, že chcú byť medzi prvými. A tak prv než som sa opäť dostal do tempa, tak  som ich v kopci stratil. Čo už.  Pokračujem svojím tempom. Obchádzam avizovaný „tankodromový“ úsek cez protismer. Nie je vidieť žiadne úlomky bicyklov, takže zatiaľ sa to asi podarilo prejsť všetkým bez ujmy. Ohlásil sa aj pán Ilko a symbolicky ma pokropil zopár kvapkami dažďa. No nech má radosť.... V klesaní ma dobehuje skupina topoľčianskych cyklistov a tak pokračujem s nimi.  V Uherciach sa podľa plánu zastavujú v krčme a tak idem s nimi. Po pivnom občerstvení pokračujeme ďalej na Partizánske a Hradište. Čaká nás posledné stúpanie na Jankov vŕšok. Nejde sa až celkom hore, ale aj tak toto stúpanie preveruje našu kondíciu. Pod kopcom čakáme cyklistov so slabším motorom a potom už spoločne prichádzame do cieľa. Cieľ je v Bánovciach v krčme. Tóno, Mário a Junior sú už na odchode a tak im v mysli želám šťastnú cestu a príjemné sledovanie televízneho programu... Plánoval som ešte posedieť v Topoľčanoch pri pive, veď toto bola asi naša posledná tohtoročná väčšia cykloakcia.  A tak som si v cieli chvíľu oddychol, pochutnal na kapustnici a pive.  Domov som sa zviezol s cyklistami z Topoľčianskeho cykloklubu.   Zapísal Fero.