logo KST Žochár Topoľčany

Javorový vrch

Dátum konania:  05. 01. 2013

salaš Kostrín – Cíbajky – Šiance – Javorový vrch – Cíbajky – Kostrín  (21 km)

 

Táto túra je vždy návratom do normálnej doby. Stále celkom nezapadá do správneho spôsobu života. Na jej konci sa podáva guláš a vo vakoch je stále veľa zákuskov, pre ktoré je najvyšší čas, aby sa zjedli. Dostať sa autobusom poobede z Klátovej Novej Vsi je nemožné. Nuž sme sa vybrali autami. Nechali sme ich pri salaši Kostrín. Bál som sa, že na Cibajkách bude plné parkovisko. 31 roztrúsených turistov sa pri Cíbajkách odklonilo zo značenej cesty a pokračovali po asfaltovej ceste k hradisku Šiance. Všimli sme si, že asi sa bude rozširovať cesta z peňazí EU. Pravdepodobne kvôli Hamarovmu salašu. Pri vstupe do hradiska nás na prekvapenie nikto nevítal. Je zaujímavé, že pri valoch je informačná tabuľa s textom i mapou, ale v teréne nie je žiadne značenie. Kto to nepozná, nepríde, lebo netrafí. Za hradiskom pokračujeme v miernom stúpaní. V sedle sme sa stretli so zelenou značkou. Tá nás doviedla na vrchol. Tu už od zimy stepoval Janko Bočkay a pozýval nás na guláš na chatu Podskalie. Ochutnali sme klobásu z diviny z Nitrice. Bola výborná, ale väčšie množstvo sa nedalo objednať. Dolu sme sledovali žltú značku. Pri bunkri nám bošanská omladina prezradila, že keď oni odchádzali, dávali do kotla zemiaky. To bol signál na odchod. Pri chate nás čakalo sklamanie. Zemiaky sa ani po hodine varenia neuvarili. Niektorí sa rozhodli pre odchod bez guláša. Tvrdé jadro zostalo a neobanovalo. Na chate bolo útulno. Krb hrial, guláš chutil. Ďakujeme Bošancom a vydávame sa na cestu k autám. Zastavujeme ešte pri vápenke. Komín sa začal nakláňať do slovenskej zemi a chystá sa rozpadnúť. Bude ho škoda. Fotografie, ktoré uvidíte pod článkom v našej kronike, sú od Igora a Paľa. Im ďakujem.

Zapísal Peter.

Od 01. Javorový vrch
Od 01. Javorový vrch
Od 01. Javorový vrch
Od 01. Javorový vrch