Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Jasenská dolina

Dátum konania: 13. 2. 2013

Trasa: Podľa presunov (0 km).

13. - 17. 2. 2013 Jasenská dolina

Výlet za snehom z pohľadu zjazdárov….

Tento rok sme popolcovú stredu končili a pôstne obdobie začínali trošku netradične.

13. 02. 2013 (zaujímavý dátum aj keď ho čítame od zadu) vo večerných hodinách, ale ešte pred stmievaním , sme po kompletizácií všetkých zúčastnených, spred Tesca vyrazili na cestu do Jasenskej doliny . Sumárne 5 áut a 16 turistov „Žochárov“ sa vybralo za snehom na zjazdovky, bežky , snežnice i na pešo… .

Zvonku celkom slušný a príjemný aj za tmy, vo vnútri zase personál menej príjemný aj pri svetle, akoby im nezáležalo na klientoch…. Ubytovali sme sa však v pohode , izby trochu menšie, ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí … Večera bola rýchla, bez starostí, pretože bola popolcová streda , takže „nič“ , riešili sme iba pitný režim. Pri čajíku sme sa stretli v celkom útulnej slovenskej jedálni s krbom , kde nám spoločnosť robili pedagógovia zo „Šalianskeho gymnázia“ a chvíľami boli trochu hlučnejší… .

Posedeli sme, naplánovali program na druhý deň – hlavne bežkári plánovali, čo všetko v okolí popozerajú… my zjazdári sme to mali jednoduchšie – len 800 m vzdialená zjazdovka v stredisku Kašová, tak sme nemuseli nič plánovať, len tam ráno trafiť. A keďže sa pomaly blížila polnoc a nový deň , pobrali sme sa spať… na niektorých izbách sme nový deň – pred spaním – privítali dúškom dobrej slivovičky (už nebola popolcová streda), aby sa nám celý deň dobre lyžovalo.

A naozaj sme si my – zjazdári (v počte 7) + 2 snowbordisti- užili na svahu pekný deň- so slniečkom a popoludní aj so snežením , keď pomerne intenzívne padal mokrý sneh resp. dážď so snehom a boli sme kompletne mokrí vo všetkých vrstvách - ale aj na to existuje riešenie – využili sme pobyt v chate pod Lyscom pri zjazdovke, kde sme sa vysušili pri krbe, posilnili dobrotami a doplnili pitný režim (naši bežkári sa chystali na Lysec… a tiež sa pri tom asi zahriali…).

No a potom sa nám zase dobre lyžovalo. Dokonca naša Majka Z., ktorá sa vybrala ako pešia turistka a sprevádzala nás na svahu, neodolala a i keď na lyžiach nestála už niekoľko rokov,  požičala si od Gabiky lyže a postupne prešla od malého vleku, cez pomu a sedačku až na samý vrch zjazdovky a samozrejme aj dolu a veľmi sa jej to páčilo…, takže na druhý deň si požičala lyže z požičovne a z pešej turistiky bola zjazdová a doplnila naše družstvo… .

Piatok bol ešte krajší ako štvrtok- naše rady zjazdárov doplnili aj dvaja bežkári zo štvrtku - Ondrej a Peter, nepršalo, nesnežilo , dopoludnia upravená zjazdovka, odpoludnia síce už horšia ale menej ľudí – no skrátka pohoda a veget, skontrolovali sme opäť aj Chatu pod Lyscom a všetko, čo k tomu patrí. No a prekvapenie na vrchu zjazdovky - otvorený bufet, kde podávali „babský čaj“ - ovocný čaj s griotkou, ktorého chuť bola veľmi zaujímavá. Lyžovanie sme končili trošku skôr pred „záverečnou“ pretože sme mali ďaľšie cestovateľské plány.

Všetci sme sa tešili na večerné kúpanie a relax vo vodách Aquaparku v  Turčianskych Tepliciach – nesklamalo, dobre sme sa vyhriali , pobublinkovali , povírili aj poplávali v divokej rieke a v teplých i chladnejších vodách… . Na unavené nohy z kopcov akurát , pretože , aj sa mi to rýmuje:

Celý deň sme na kopci boli
Dobre sme si zalyžovali
No aj naši bežkári si
Dobre do tela dali ….

dopíš aké - zabudla som názvy. Dopisujem. Aj ja.

(Občas sme si aj trošku pri tom zdriemli, ale vydržali sme až do pol noci.)

V sobotu bolo tiež veľmi dobre - pokračovali sme v našich zjazdárskych aktivitách a strávili sme pekný deň na vzduchu i vo vzduchu, keď sme sa viezli na sedačke hore.

Všetci však boli nejakí unavení – že by z lyžovania ? Tak sa pomaly vytrácali do postelí a do konca sme vydržali len tí skalní.

Nedeľné ráno bolo poznačené balením a balením… a i keď neradi vyrazili sme na spiatočnú cestu na Topoľčany, už nie na zjazdových lyžiach , ale na kolesách… a chvalabohu po suchej ceste i keď zase s výtlkmi (nemohli to tí cestári opraviť , kým sme sa lyžovali ?).

Výlet za snehom bol vydarený , príjemný a zaujímavý .

Výlet za snehom z pohľadu bežkárov

Piati sme sa vybrali so špáratkami, ako volajú bežecké lyže zjazdári.

Prvá túra nebola na bežky, ale my sme to dokázali. Našim cieľom bol Lysec 1 381 m. Rovno od chaty sme strmo stúpali neupravenou a nefunkčnou zjazdovkou. Začiatok nás preveril. Čakáme sa pri napojení na žltú značku. Aspoň trochu sme sa bežkovali. Potom už len strmo hore. V lese sa šlo celkom dobre. Nad jeho pásmom sme sa už brodili hlbokým snehom. Bol s nami aj Paľo na snežniciach. Naše tempo bolo pod jeho úroveň. Opäť sme ho videli až na vrchole v závetrí, kde likvidoval nejakú konzervu. Viditeľnosť takmer žiadna. Zastavujem sa pri prístrešku, ktorý slúži na kŕmenie zvery. Lyže odopíname až na vrchole. Mračná trochu ustupujú. Vidíme Borišov. Pokúšame sa ísť dole na lyžiach. Niekto skôr, niekto neskôr zistí, že je to nad naše schopnosti. Berieme lyže do rúk a po tej istej trase sa vraciame.

Druhý deň už len v počte dvaja sa chceme pobežkovať. V propagačných materiáloch sa píše, že v stredisku sú aj bežecké trate. Zasa nás oklamali tak ako pred rokom na Oraviciach. Propagovaná trasa je v okolí zjazdovky rozrytá pešími turistami. Po traverze zjazdovky je kŕmidlo pre zver. Asi tam dobre varia. Stôp je tam veľa. A teraz sa už musíme spoľahnúť len na seba. Šmýkame sa po panenskom snehu, ticho. Oddychujeme pri chate, ktorá začína vykazovať znaky devastácie. Elektrické káble poodtŕhané, dvere v jednej časti vylomené. Oddychujeme na lavičke pred ňou. Dokonca vyšlo slniečko. Pri chate sme narazili na stopy po ratráku. Doviedol nás až nad našu chatu.

Tretí deň sme sa rozmnožili na štyroch a na aute sme vyrazili do Gaderskej doliny. Paľo bol tiež našou súčasťou. Cesta bola v celej doline odhrnutá tak, že sa dalo ísť na bežkách. Pohľadom sme boli na Blatnickom hrade. Táto dolina patrí medzi tie nekonečné. Zastavili sme sa pri odpočívadle, ktoré upravili dôchodcovia z Martina. Tešili sme sa z cencúľov visiacich zo skál. Pred nami šla skupina týchto turistov do Čertovej brány. My sme sa tam tiež boli pozrieť. Je to najužšie miesto a známe je z Bielikovho filmu Jánošík. Keďže my sme neboli páni. Mali sme aj jednu dámu. Nikto nás tam neozbíjal. Dokonca ani častý návštevník týchto miest – medveď hnedý. Vrátili sme sa do Gaderskej. Chceli sme ísť až na záver doliny. Cesta sa stávala strmšou. V doline prebiehala intenzívna ťažba. Cesta bola zanesená blatom. Po prvom znečistení sme pokračovali, pri druhom sme sa otočili. Cesta dole nebola taká rýchla, ako sme si predstavovali. Spestrila nám ju dvojica párov, ktorí sa pýtali, či idú správne do Necpál. Podľa GPS prístroja boli len 4 km od dediny, ale vzdušnou čiarou. Na začiatku Gaderskej doliny sme šli do reštaurácie. Tu sme chceli počkať na nášho pešiaka. Otvoríme dvere a Paľo tam sedí s polievkou. Chytil stopa.

O štvrtom dni by som ani nemal písať. Zostal som sám. Keďže sme poobede šli domov, zvolil som trasu druhého dňa. Tešil som sa, že ju mám prešľapanú. Omyl. Teplé počasie cez deň ju zúžilo. V noci zamrzla. Jazda v nej, ako to pred rokmi nazval Edo, bola amputácia malíčkov. Nuž som si zasa robil novú.

Výlet za snehom z pohľadu pešiaka

Piatok – 15. 2. 2013

Nedeľa – 17. 2. 2013

Fotografie z podujatia Jasenská dolina.