logo KST Žochár Topoľčany

Jasenská dolina

Dátum konania:  13. 02. 2013

Podľa presunov  (0 km)

 

13.-17.2.2013 Jasenská dolina

 

Výlet za snehom z pohľadu zjazdárov….

Tento rok sme popolcovú stredu končili a pôstne obdobie začínali trošku netradične.

13.02. 2013 ( zaujímavý dátum aj keď ho čítame od zadu ) vo večerných hodinách, ale ešte pred stmievaním , sme po kompletizácií všetkých zúčastnených, spred Tesca vyrazili na cestu do Jasenskej doliny . Sumárne 5 áut a 16 turistov „ Žochárov“ sa vybralo za snehom na zjazdovky, bežky , snežnice i na pešo……

Cesta autami bola spestrená početnými výtlkmi a dierami temer stále…, ale chvalabohu, šikovní šoféri to zvládli a už krátko po 19,00 hod sme dorazili do cieľa – do Penziónu Brest v centre lyžiarskeho strediska pod úpätím malebného fatranského vrchu Lysca.

Zvonku celkom slušný a príjemný aj za tmy, vo vnútri zase personál menej príjemný aj pri svetle, akoby im nezáležalo na klientoch…. Ubytovali sme sa však v pohode , izby trochu menšie, ale dobrých ľudí sa všade veľa zmestí … Večera bola rýchla, bez starostí, pretože bola popolcová streda , takže „nič“ , riešili sme iba pitný režim. Pri čajíku sme sa stretli v celkom útulnej slovenskej jedálni s krbom , kde nám spoločnosť robili pedagógovia zo „ Šalianskeho gymnázia „ a chvíľami boli trochu hlučnejší….

Posedeli sme, naplánovali program na druhý deň – hlavne bežkári plánovali, čo všetko v okolí popozerajú… my zjazdári sme to mali jednoduchšie – len 800 m vzdialená zjazdovka v stredisku Kašová, tak sme nemuseli nič plánovať, len tam ráno trafiť. A keďže sa pomaly blížila polnoc a nový deň , pobrali sme sa spať… na niektorých izbách sme nový deň –pred spaním – privítali dúškom dobrej slivovičky (už nebola popolcová streda ), aby sa nám celý deň dobre lyžovalo.

A naozaj sme si my – zjazdári ( v počte 7 ) + 2 snowbordisti- užili na svahu pekný deň- so slniečkom a popoludní aj so snežením , keď pomerne intenzívne padal mokrý sneh resp. dážď so snehom a boli sme kompletne mokrí vo všetkých vrstvách- ale aj na to existuje riešenie – využili sme pobyt v chate pod Lyscom pri zjazdovke , kde sme sa vysušili pri krbe, posilnili dobrotami a doplnili pitný režim ( naši bežkári sa chystali na Lysec…a tiež sa pri tom asi zahriali…).

No a potom sa nám zase dobre lyžovalo. Dokonca naša Majka Z., ktorá sa vybrala ako pešia turistka a sprevádzala nás na svahu, neodolala a i keď na lyžiach nestála už niekoľko rokov,  požičala si od Gabiky lyže a postupne prešla od malého vleku, cez pomu a sedačku až na samý vrch zjazdovky a samozrejme aj dolu a  veľmi sa jej to páčilo…., takže na druhý deň si požičala lyže z požičovne a z pešej turistiky bola zjazdová a doplnila naše družstvo….

Piatok bol ešte krajší ako štvrtok- naše rady zjazdárov doplnili aj dvaja bežkári zo štvrtku-Ondrej a Peter, nepršalo, nesnežilo , dopoludnia upravená zjazdovka, odpoludnia síce už horšia ale menej ľudí – no skrátka pohoda a veget, skontrolovali sme opäť aj Chatu pod Lyscom a všetko , čo k tomu patrí. No a prekvapenie na vrchu zjazdovky- otvorený bufet , kde podávali „ babský čaj „- ovocný čaj s griotkou , ktorého chuť bola veľmi zaujímavá. Lyžovanie sme končili trošku skôr pred „ záverečnou „ pretože sme mali ďaľšie cestovateľské plány.

Všetci sme sa tešili na večerné kúpanie a relax vo vodách Aquaparku v  Turčianskych Tepliciach – nesklamalo, dobre sme sa vyhriali , pobublinkovali , povírili aj poplávali v divokej rieke a v teplých i chladnejších vodách…. Na unavené nohy z kopcov akurát , pretože , aj sa mi to rýmuje : Celý deň sme na kopci boli

Dobre sme si zalyžovali

No aj naši bežkári si

Dobre do tela dali ….

A tento deň ešte nekončil…po návrate do penziónu Brest , keďže sme už mali k dispozícií aj spoločenskú miestnosť a prišiel aj Igor so svojimi rod. príslušníkmi a s chuťou do premietania, pozreli sme si zase zaujímavé filmy z Igorovej zbierky „ Barabáša“ ??? dopíš aké-zabudla som názvy. Dopisujem. Aj ja.

( občas sme si aj trošku pri tom zdriemli, ale vydržali sme až do pol noci ).

V sobotu bolo tiež veľmi dobre- pokračovali sme v našich zjazdárskych aktivitách a strávili sme pekný deň na vzduchu i vo vzduchu, keď sme sa viezli na sedačke hore.

Večer v spoločenskej miestnmosti bol zase kultúrny- s filmami ( ???) ochutený dobrou Valentínskou bábovkou od Dragúňovcov.

Všetci však boli nejakí unavení – že by z lyžovania ??- tak sa pomaly vytrácali do postelí a do konca sme vydržali len tí skalní .

Nedeľné ráno bolo poznačené balením a balením… a i keď neradi vyrazili sme na spiatočnú cestu na Topoľčany ., už nie na zjazdových lyžiach , ale na kolesách… a chvalabohu po suchej ceste i keď zase s výtlkmi ( nemohli to tí cestári opraviť , kým sme sa lyžovali ??? ).

Výlet za snehom bol vydarený , príjemný a zaujímavý .

 

Výlet za snehom z pohľadu bežkárov

Piati sme sa vybrali so špáratkami, ako volajú bežecké lyže zjazdári.

Prvá túra nebola na bežky, ale my sme to dokázali. Našim cieľom bol Lysec 1 381 m. Rovno od chaty sme strmo stúpali neupravenou a nefunkčnou zjazdovkou. Začiatok nás preveril. Čakáme sa pri napojení na žltú značku. Aspoň trochu sme sa bežkovali. Potom už len strmo hore. V lese sa šlo celkom dobre. Nad jeho pásmom sme sa už brodili hlbokým snehom. Bol s nami aj Paľo na snežniciach. Naše tempo bolo pod jeho úroveň. Opäť sme ho videli až na vrchole v závetrí, kde likvidoval nejakú konzervu. Viditeľnosť takmer žiadna. Zastavujem sa pri prístrešku, ktorý slúži na kŕmenie zvery. Lyže odopíname až na vrchole. Mračná trochu ustupujú. Vidíme Borišov. Pokúšame sa ísť dole na lyžiach. Niekto skôr, niekto neskôr zistí, že je to nad naše schopnosti. Berieme lyže do rúk a po tej istej trase sa vraciame.

Druhý deň už len v počte dvaja sa chceme pobežkovať. V propagačných materiáloch sa píše, že v stredisku sú aj bežecké trate. Zasa nás oklamali tak ako pred rokom na Oraviciach. Propagovaná trasa je v okolí zjazdovky rozrytá pešími turistami. Po traverze zjazdovky je kŕmidlo pre zver. Asi tam dobre varia. Stôp je tam veľa. A teraz sa už musíme spoľahnúť len na seba. Šmýkame sa po panenskom snehu, ticho. Oddychujeme pri chate, ktorá začína vykazovať znaky devastácie. Elektrické káble poodtŕhané, dvere v jednej časti vylomené. Oddychujeme na lavičke pred ňou. Dokonca vyšlo slniečko. Pri chate sme narazili na stopy po ratráku. Doviedol nás až nad našu chatu.

Tretí deň sme sa rozmnožili na štyroch a na aute sme vyrazili do Gaderskej doliny. Paľo bol tiež našou súčasťou. Cesta bola v celej doline odhrnutá tak, že sa dalo ísť na bežkách. Pohľadom sme boli na Blatnickom hrade. Táto dolina patrí medzi tie nekonečné. Zastavili sme sa pri odpočívadle, ktoré upravili dôchodcovia z Martina. Tešili sme sa z cencúľov visiacich zo skál. Pred nami šla skupina týchto turistov do Čertovej brány. My sme sa tam tiež boli pozrieť. Je to najužšie miesto a známe je z Bielikovho filmu Jánošík. Keďže my sme neboli páni. Mali sme aj jednu dámu. Nikto nás tam neozbíjal. Dokonca ani častý návštevník týchto miest – medveď hnedý. Vrátili sme sa do Gaderskej. Chceli sme ísť až na záver doliny. Cesta sa stávala strmšou. V doline prebiehala intenzívna ťažba. Cesta bola zanesená blatom. Po prvom znečistení sme pokračovali, pri druhom sme sa otočili. Cesta dole nebola taká rýchla, ako sme si predstavovali. Spestrila nám ju dvojica párov, ktorí sa pýtali, či idú správne do Necpál. Podľa GPS prístroja boli len 4 km od dediny, ale vzdušnou čiarou. Na začiatku Gaderskej doliny sme šli do reštaurácie. Tu sme chceli počkať na nášho pešiaka. Otvoríme dvere a Paľo tam sedí s polievkou. Chytil stopa.

O štvrtom dni by som ani nemal písať. Zostal som sám. Keďže sme poobede šli domov, zvolil som trasu druhého dňa. Tešil som sa, že ju mám prešľapanú. Omyl. Teplé počasie cez deň ju zúžilo. V noci zamrzla. Jazda v nej, ako to pred rokmi nazval Edo, bola amputácia malíčkov. Nuž som si zasa robil novú.

 

Výlet za snehom z pohľadu pešiaka

 

PIATOK – 15. 2. 2013

Balcierovo (záver Necpalskej doliny) – Chata pod Borišovom – Borišov – Chata pod Borišovom – Havranovo – Belá-Dulice: dĺžka 20 km, prevýšenie 805 m

 

Po spoločne strávenom dni s bežkármi a zdolaní Lysca som sa rozhodol na mojich snežniciach pokoriť „Veľkého plešatého brata“ – Borišov (1 510 m n. m.). Aj počasie sa ráno umúdrilo – len poloblačno a okolo nuly. Spolubývajúci, lesák Ondro, ma odviezol takmer na záver nekonečne dlhej (11 km) Necpalskej doliny do lokality Balcierovo. Ešte raz mu za to ďakujem. Pokračujem ešte asi dva kilometre asfaltkou. Po ľavej strane hlučný Necpalský potok. Opúšťam asfaltku a prichádza divočina. Drevenou lávkou prekonávam potok a pokúšam sa hľadať v strmom zráze modrú značku. Neúspešne. Orientujem sa preto iba podľa mapy. Prudko naberám výškové metre. Snehu vyše metra. Snežnice mi prešmykujú, postupujem po štyroch, chytám sa všetkého možného. Po chvíli extrémizmu celý natešený zbadám značku. Už v miernejšom stúpaní prichádzam na krásne lúky. Začína posnežievať. V hlave si snažím predstaviť obrysy Borišova, ktorý je zahalený v hmle. Z diaľky počujem brechot psa. Chata už je neďaleko. Neustále od seba odoháňam malého, ale riadne nasrdeného psa a takto „veselo“ sa blížim ku Chate pod Borišovom. Tu ho čaká posila – veľký čierny vlčiak. Obaja po mne vrčia a nechcú ma pustiť bližšie ku chate. Nikde nikoho, nie je mi preto všetko jedno. Nesmelo volám na domácich. Po nejakom čase sa zjaví žena a škodoradostne na mňa prehovorí: „Hádam sa nebojíte takého malého psa?“ Ja jej na to: „No tohto nie, ale toho veľkého, ktorého ste už zrejme schovali!“ Po krátkej konverzácii odbočujem za žltú – vrcholovú značku na Borišov. Prichádzam do hmly, ale aspoň nesneží. Čím prudšie stúpam, tým mi snežnice podklzujú stále viac a viac. Opäť idem po štyroch, viac sa však zošuchujem ako postupujem. Odopínam si preto snežnice. Dobre som spravil. Aj keď sa miestami prepadávam do pol pása, pohybujem sa istejšie. Z posledných síl prekonávam obrovský snehový prevej a vyšťavene, ale víťazoslávne zdolávam Borišov. Škoda tej hustej hmly. Za priaznivých podmienok totiž odtiaľto krásne vidieť vrcholy Veľkej i Malej Fatry, Nízke Tatry, ba dokonca aj štíty našich veľhôr. Aspoň že vôbec nefučí. Po dvoch hodinách odpočinku a napchávaní sa paštétovým chlebom sa vydávam na zostup. Nasadzujem mačky a rýchlym krokom prichádzam na rázcestník pod chatou. Opäť počujem už známy brechot. Že z toho ten malý „potkaniar“ nezachrípne. Po zošuchnutí obrovskou, vyše päť metrov vysokou snehovou dunou sa snažím na zasnežených kmeňoch stromov rozoznať zelenú značku, ktorá má vyvedie až do Belianskej doliny. V hlbokom snehu sú mi už mačky na nič, preto nutne nasadzujem snežnice. Chvíľku zostupujem voľným lesom, ale rýchlo zisťujem omyl. Podľa mapy predsa musím traverzovať svah. Vraciam sa preto k megapreveju a kráčam popri ňom. Vidím značku. Cítim sa, ako keby som vyhral v lotérii milión. Okolo nádherné, snehom zasypané smreky. Keďže je už pol štvrtej, je mi celkom jasné, že po svetle už do penziónu nedorazím. Kľukatou, mierne klesajúcou „cestou“ (stopy len moje) prichádzam na lúku s kolibou Košariská. Naraz mi zvoní mobil. Vedúcemu oznamujem, že som ešte hlboko v hore a do dediny prídem až okolo siedmej. Naši bežkári a lyžiari sa išli kúpať do Turčianskych Teplíc a navrhol mi, že pri spiatočnej ceste ma môžu v dedine Belá-Dulice zobrať. Cesta konečne prudšie klesá a môžem tak predlžovať krok. Prechádzam cez Beliansky potok a ocitám sa v chatovej osade Havranovo. Stmieva sa a tak vyťahujem čelovku. Ešteže ju nosím so sebou. Vyzúvam snežnice a ďalšou nekonečne dlhou dolinou (8 km) – Belianskou už musím ísť po svojich a po tme. Do dediny prichádzam pred siedmou. Rozhodujem sa nečakať na odvoz a odbáčam do Jasenskej doliny. Som vyčerpaný a navyše nechcem zmeškať zajednanú večeru. Začínam so stopovaním. Po chvíľke mi zastavuje mladý pár, ktorý ma odviezol až priamo k nášmu penziónu Brest a tu moje dnešné putovanie aj končí. Prišiel som živý a zdravý, stihol večeru, psy ma nepohryzli, lavína nezasypala, z Borišova som nepadol, značku vždy našiel a tak môžem dnešný deň hodnotiť iba len pozitívne. No..., až na tú hmlu.

NEDEĽA – 17. 2. 2013

penzión Brest – Mažiarky – Bukoviny – Kečka – Bukoviny – Mažiarky – Kašová: dĺžka 13,5 km, prevýšenie 606 m

 

Po voľnejšom dni strávenom s bežkármi, s ktorými som navštívil malebnú Gaderskú dolinu a ja navyše aj Blatnícky hrad, som sa rozhodol v posledný deň dovolenky opäť si dať trochu do tela. Keďže odchod bol naplánovaný už o 13. hodine, voľba padla na neďaleký trávnatý vrch Kečka (1 139 m n. m.), ktorý sa nachádza oproti Lyscu nad Hornojasenskou dolinou. Po zbalení vecí vyrážam o ôsmej. Po dni veľkého odmäku konečne primrzlo. Pri neďalekej rekonštruovanej chate Lysec odbáčam po žltej do lesa. Po prudšom stúpaní sa onedlho ocitám na obrovskej lúke. Nikde nikoho, iba ja a praskanie snehovej kôry pod mojimi snežnicami. Aj oblaky konečne ustupujú, na severe je už jasná obloha. Prichádzam na rázcestník Mažiarky, odkiaľ už budem pokračovať iba modrou značkou až na vrchol Kečky. Vidím bežkársku stopu, ale bežkárov nie. Naraz historický moment – začína svietiť slniečko, ktoré poriadne nevykuklo počas celej našej dovolenky. Cesta s kratšími prudšími úsekmi len mierne stúpa a ja si tak môžem plnými dúškami konečne vychutnávať slnkom zaliatu zimnú krajinku. Ocitám sa na Bukovinách, v nadmorskej výške niečo cez 1 000 m n. m. Vrchol už je neďaleko. Aby nebola nuda, strácam značku. Po piatich minútach zbytočného šaškovania som opäť na nej. Predo mnou sa už vyníma obrovská vrcholová lúka Kečky. Zmrznutý sneh sa nádherne ligoce v žiari slnečných lúčov. Fotím ako Japonec. Hrdo zdolávam posledné výškové metre a na vrchole víťazoslávne skríknem. Neprestávam fotiť. Naskytuje sa mi výhľad do doliny, nad ktorou sa pyšne vypína štvrtkový Lysec. Na severnom obzore rozoznávam hradbu Malej Fatry od Suchého až po Stoh. Z oblakov len nesmelo vykúkajú aj Martinské hole. Občerstvujem sa a naberám novú energiu. Zostupujem veľmi rýchlo tou istou cestou. Trvá mi to dvakrát menej ako výstup. Míňam Mažiarky, dlhočizným krokom prekonávam rozľahlú lúku a už som aj na asfaltke. Skladám snežnice a túru ukončujem v lyžiarskom areáli Kašová, odkiaľ sme si naplánovali odchod. A čo na záver? Počasie konečne vyšlo na jednotku, veď nie nadarmo sa hovorí, to najlepšie na koniec. Zapísal Paľo.

Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina
Od 06. Jasenská dolina