Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Babia hora

Dátum konania: 21. 9. 2013

Trasa: Slaná voda – Hájovňa na Rovniach – Babia hora – Malá Babia hora – Slaná voda (19 km).

Výstup na oravskú Babiu horu zaplnil turistami celý autobus a k tomu aj jedno auto. Počasie sa celú cestu zhoršovalo, mraky boli nízko, občasné prehánky. Vyrážali sme "tradične" zo Slanej vody, okolo Hájovňe na Rovniach (Hviezdoslavova horáreň) - aj s expozíciou o jeho diele Hájnikova žena, ktoré práve tam napísal. Okolité lesy nesú stopy po intenzívnej ťažbe dreva, takže dnes by tá lyrická báseň zrejme obsahovala aj niekoľko industriálnych prvkov.

Značenie je čím ďalej tým horšie, redšie, miestami žiadne. Náladu vylepšuje množstvo rozličných húb. Na dolniakoch nie sme na také počty jednoducho zvyknutí. Chodník Mila Urbana je vybudovaný z kameňov a pripomína tatranské chodníky. Objavujú sa čučoriedky a brusnice. Z času na čas prístrešok. Narátal som ich ale 4 kusy. Možno viac ako v našom celom kraji. Chodník zrazu odbočuje kolmo hore i pokračuje rovno ďalej. Stúpame hore a časom sa k nám pridala aj značka.

Vrchol je v oblakoch. Fúka. Z času na čas malé snehové polia. Z Poľskej strany sa koná vyvrcholenie nejakého triatlonu, ktorý je zakončený behom na vrchol Babej hory. Nechýbajú český turisti v letnom odeve. Na vrchole je pamätná tabula pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý tam pár krát vystúpil. Údajne tam vystúpil aj Lenin, ale jeho pamätná tabula bola po revolúcii zničená. Škoda, mohla to byť ďalšia zaujímavosť.

Pokračujeme ďalej na Malú Babiu horu. V hmle sa ťažko orientuje. Tyčové značenie je redšie ako dovidíme. Značenie zrejme robili pohádaní značkári, takže síce majú tri značky pokope, ale ste radi, ak uvidíte akúkoľvek jednu z tých troch. Samozrejme slovenský smerovník je na slovenskej tyči a poľský na poľskej tyči, 20 metrov od seba. V spolupráci máme stále medzery. Miestami mám pocit, že aj idú vedľa seba paralelne dva chodníky, slovenský a poľský.

Na Malej Babej hore je situácia rovnaká. Dva smerníky, zima, hmla, vietor. Nezdržujeme sa schádzame dole. Tí čo vystúpili trochu neskôr, mali šťastie aj na výhľady. Nevadí. Ďalší dôvod sa vrátiť. Zostupová cesta je už normálna, nie vykladaná kameňmi. Šmýka sa. Neviem si predstaviť tadiaľ schádzať, keď sneh prikryje všetky tie korene.

Cestou nachádzame hríby obrovských rozmerov a v neuveriteľných počtoch. Ja som zostal verný čučoriedkam, za čo som "doplatil" fialovými prstami a ústami. Zostáva nám trochu času do odchodu autobusu, tak sa občerstvujeme kofolou na Slanej vode. Aj tam varia.

Odchod sa trochu natiahol - všetci zbierali hríby. Po dlhej ceste domov sa ešte zastavujeme na turistickej svadbe v Solčanoch. Dostáva sa nám milého prijatia a teplej večere. Svadobčanom želáme všetko dobré, dopíjame kávu. Niektorí si aj zatancujú. Výlet ako má byť.

Zapísal Peter ml.

Fotografie z podujatia Babia hora.