Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

X. jubilejný ročník akcie TÚLAČKA

Dátum konania: 13. 10. 2012

Trasa: Partizánske – Skačany – Svinia hora – Veľké Kršteňany – Šimonovany (12 km).

Pre zlé skúsenosti s deťmi z detských domovov spred týždňa sme sa zaobišli bez nich. Na vlakovej stanici sme sa zišli až štyria. V Partizánskom pri fontáne nás už čakali. Do autobusu nás nedostali. Šli sme pešo po poľných, nie veľmi blatistých cestách. Na rieke Nitrica a či Belanka nás zaujala stavba mlyna. Teraz areál slúži na chov rýb. Veža skačanského kostola nás vítala už zďaleka. Obec bola upravená, morový stĺp z r. 1 886 vynovený, pekný. Voľne rastúce jablká a hrušky sme okoštovali. V kostole Všetkých svätých bola výzdoba z plodov zeme. Nebola taká honosná ako v Prašiciach, ale bola pekná. Pod strechou visela veľká 200-vka. Dokončený bol v roku 1 812. Ako ďalšiu sakrálnu stavbu sme navštívili kostol sv. Barbory. Je pekne obnovený, pochádza z roku 1731. Pri ňom je tabuľa o najstaršom kostolíku, ktorý bol objavený v roku 2004. Dostali sme sa k nemu cez cintorín, kde nám boli pripomenuté významné osobnosti Skačian. Prvá zmienka bola z roku 1280.Bol zasvätený sv. Jurajovi. Postupne sa zväčšoval. Keďže stál na kopci nad dedinou, dedinčania si postavili nový kostol v dedine. Na jeho stavbu bol použitý stavebný materiál z najstaršieho. Archeológovia za pomoci dedinčanov vytiahli múry zo zeme a najväčšiu slávu pripomína vysadený živý plot. Zaujal aj kríž, kde ako písmo sa použila aj azbuka. Deti sa oddelili a šli kratšou cestou. My sme si chceli pozrieť oskorušu, ktorá tu rastie už 237 rokov. Bola obsypaná plodmi. Zo zeme sme si pozberali tie najzrelšie. Boli jedlé. Cez lúčnu Sviniu horu, pri peknom počasí s krásnymi výhľadmi, sme sa zastavili ešte pri mladšej oskoruši. Mala len 150 rokov. A už sa prechádzame po dne mora vo Veľkých Kršteňanoch. Obec dostala peniaze a tak tu osadili dve informačné tabule, z ktorých je jedna prázdna. Vybudovali aj chodník. Vidieť tu odkrytú časť morského dna datujúceho do obdobia spred 45 mil. rokov. Po asfaltke sme sa presunuli do Šimonovian. Bola to bohatá obec. V kostole nás privítal miestny pán farár. Našu pozornosť upriamil na bočný oltár, ktorý pochádza od talianskych majstrov. Nám skoro oko vypichlo ohrievacie teleso, ktoré tam nemá čo robiť. Ale hreje dobre. Stanovište sme mali vo vodnom hrade. Postavený bol v 12. až 13. storočí na ostrovčekoch, ktoré obtekala rieka Nitra. Je zrekonštruovaný. Zvonka fajn, ale vo vnútri to dovrzali. Neúcta k pamiatkam siahala v tomto prípade ešte do minulého režimu. Na veľkom nádvorí sme opekali, zapíjali čajom. Deti medzitým behali ani o dušu. Tuším sa to volá Beh múdrej sovy. Bol som rád, že nepatrím do detskej kategórie. V hrade sa premietalo z činnosti KST Kamarát, ktorý oslavuje v tomto roku 10. výročie. Hrala k tomu folková hudba. Kilometrov málo, no informačne bohaté.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia X. jubilejný ročník akcie TÚLAČKA.