logo KST Žochár Topoľčany

Vršatec, Lednica

Dátum konania:  20. 10. 2012

Vršatské Podhradie – hrad Vršatec – Chmeľová – Červený Kameň - Lednica  (14 km)

 

Propagačná túra na turistiku sa vydarila. Počasie nádherné, listy na stromoch vo všetkých farbách okrem modrej, vápencové bralá. Okolo 100 účastníkov muselo byť spokojných. Kto nebol, nech ide lekárovi. Túru sme začali na Vršatskom hrade. Postavili ho v pol. 13. storočia a zveľaďovali ho až do jeho zániku v roku 1708. Známy ničiteľ slovenských hradov Rákoczi ho nechal náhodne vybuchnúť. Na hrade vládol chaos. Ľudia sa zrážali, na exponovaných miestach sa stálo ako na banány. Na záchranu hradu sa od našej poslednej návštevy neurobilo nič. Aj to málo, čo tam zostalo sa rozpadá ďalej. Keď sa dav rozplynul, vyškriabali sme sa na vrchol brala vo výške 805 m. Po vrcholovom hrebeni sme sa presúvali veľmi opatrne. Blato na topánkach nedovoľovalo inak. Po príchode na asfaltku sme si prečítali, že na hrad je vstup zakázaný. Pri jeho návšteve hrozí nebezpečenstvo úrazu. Presvedčili nás o tom aj naši turisti, ktorí sa tu stretli s policajtmi. Typický slovenský prístup. Namiesto toho, aby sme urobili opatrenia k bezpečnosti, zakážeme prístup. Potom by bolo potrebné uzatvoriť všetky cesty, pretože pohyb na nich je nebezpečný. V sedle sme odbočili na vrchol druhého najvyššieho kopca Bielych Karpát Chmeľovej 925 m. Trochu pofukovalo, no i tak sme sa tam zdržali a tí hladnejší aj niečo zjedli. Mokrým lesom sa šmýkame strmo dole. Slnko sa prediera hustým lístím. Pri východe z lesa sa zastavujeme pri oplotení drevenice. Pohľad vpred je na Červenokamenské bradlo, pohľad späť, na vápencové štíty Vršatských brál. Nádherné miesto. Že ho ešte neobjavila Penta a či J&T – a máme po turistike. V Červenom Kameni nás víta usmiaty krčmár. Leňošíme tu až do 13,15. Postupujeme lesom, lúkami. Stromy sú nádherne sfarbené. Zastavujeme sa na vyhliadke pri chate starostu z Červeného kameňa. Po prejdení hrebeňa sa nám ukázalo aj Lednické bradlo. Niektorí sa naň aj vydriapali. Neviem, či niečo popili, ale škriabali sa po štyroch. Počas celej túry sme nachádzali chutné jablká i hrušky. Tento kraj je tým známy. Videli sme aj vysadené mlade ovocné stromky. Na hrad Lednica sme neodbočili včas. V dedine sme si pozreli barokový kostol sv. Jána Nepomuckého. Zastavili sme sa pri Katarínkinom prameni. Voda tu tečie po otvorení guľového ventilu. Asi jej nie je veľa. Názov má podľa povesti po Katarínke, ktorá si chránila svoju čistotu pred pánom hradu a radšej skočila z hradného múru. Keby to tak bolo aj dnes, tak sme krajinou studničiek. Hrad sa týči na bradle zvanom Kobulinka. Najskôr tam bola len strážna veža a postupne sa dostavovalo. A zasa sa tu objavuje Rákoczi a jeho kuruci. Tí hrad vypálili v roku 1710 a nechali nám len ruiny. Na hrad sa vyberalo vstupné 1 €. Pracovalo sa tu. To bola tá lepšia správa. Tou horšou bolo, že sme dokončili náš program a odštartovali sme domov. Zapísal Peter.

Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica
Od Vršatec, Lednica