Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Biele Karpaty na Slovácku

Dátum konania: 24. 3. 2012

Prišla jar, prišlo teplo a prišlo aj otvorenie jarnej sezóny. Naplánovaná trasa prilákala účastníkov do štyroch autobusov. Bola zvolená pohodlne, nie dlhá, s výhľadmi. Ako prvé prišli menšie Bečkove autobusy. Kamenný mlyn holandského typu v Kuželove z r. 1842 nás netrpezlivo očakával. Bol pekný, romantický. Cena už taká nebola, a preto do jeho útrob sa návštevníci nehrnuli. Vstup stál 50 CZK (na internete sa uvádza 20 CZK). V areáli je aj busta cigánskeho huslistu Jožka Kubíka. Bol to prirodzený talent. Učil sa počúvaním. Do cigánskych kapiel zaviedol cimbal. Primášom sa stal ako 15 ročný. Jeho meno nesie aj planéta medzi Jupiterom a Marsom. Zomrel v r. 1978. Škoda, že v areáli nepúšťali jeho hudbu. Medzitým prišli dva veľké autobusy. Naši zvedavci vyšli z mlyna. Nuž sme sa dali na pochod – ako sa to spieva v Internacionále. Šli sme krajom lesa. Jedným očkom sme pozorovali vysokú zver, ktorá sa pohybovala v ohrade. Slnko nám pražilo na hlavu a tak sa tešíme do lesa. Tu nás čakalo príjemné prekvapenie. Najskôr altánok Zbojník. Kúsok vedľa je miesto nazvané Tri Kamene. Stretali sa tu hranice troch celkov: Slovenska, rodiny Lichtenschtein a Mágnisov. Operoval tu aj zbojník Martin Polčák. Keď ho chytili, tak ho rozštvrtili a telo rozvešali v Strážnici na štyroch miestach. Keby sme dnes mali také súdy, tak by sme sa pre smrad museli vysťahovať zo Slovenska. Mierne stúpanie nás doviedlo k najvyššiemu bodu dnešného výstupu na Kobylu. Neodolali sme a poddali sme sa zemskej príťažlivosti. Až neskôr sme sa dozvedeli, že tam boli vypustené zmije. Ležalo sa nám dobre. Pred nami bolo chránené územie Čertoryje, kde sú chránené rastliny aj živočíchy. Na uschnutých stromoch nám chýbali nudiace sa dravce. Pohodlná trasa pokračovala až do rekreačnej lokality Lučivná. Zaujala nás vodná plocha, kde bol vybudovaný pohodlný vstup do vody, bol tam skokanský môstik a iné, pre pobyt pri vode, potrebné zariadenia. Len sme si povzdychli, že aj na Duchonke by to mohlo tak vyzerať. V reštaurácii sa dalo občerstviť i najesť. Pri ceste k rozhľadni Travičná, sme stretli pri ceste motorkárov. Bolo už poobede, ale oni ešte nemali postlané. Pri rozhľadni sme zažili nepríjemné prekvapenie. Bola zatvorená. Keby bola otvorená, vypýtali by od nás 20 CZK. Je to telekomunikačná oceľová veža z roku 2001. Je vysoká 31 m. Pri rozhľadni bol dostatok odpočívacích miest, hojdačky, preliezačky. Keď sme sa už nemohli potešiť pohľadom na krajinu, postačili nám aj naše turistky. Určite boli krajšie ako nejaký hrebeň Chribov. Spokojní sme sa Oskorušou cestou vydali do Tvarožnej Lhoty. Videli sme aj čerstvo vysadené sady oskoruší. V Tvarožnej Lhote sme sa ďaleko nedostali. Náš autobus nás čakal hneď na začiatku. Ľudia pri ňom nám hlasom plným smútku oznamovali, že v dedine nie je krčma. Aspoň v niečom sú Česi za nami. Nasadli sme do autobusu a vyrazili sme do Petrova. Tam sa nachádzajú vínne pivnice - Plže. Bolo ich tam neúrekom. Niektoré boli otvorené a lákali na ochutnávku. Pri našich povahách to nebolo veľmi náročné. Videli sme aj domácich, ktorí sa predávkovali. Všetko s mierou. To platí aj pre mňa. Končím.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Biele Karpaty na Slovácku.