Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Zraz v Timoradzi

Dátum konania: 17. 6. 2011

17. – 19. 6. 2011 Zraz turistov v Timoradzi

Už 11. ročník zrazov v novom tisícročí sa tentoraz konal na úpätí Kňažieho stola v Strážovských vrchoch. Dedinka Timoradza so svojimi 520 obyvateľmi nám pripravila krásne prijatie. Už v piatok večer sme videli domácich finišovať na prípravách. Bol postavený vojenský stan, pripravovali sa stoly. Na privítanie sme dostali pečené koláče miestnej výroby. Večer nás šokovala pani starostka Iveta Šebeňová, ktorá nám osobne pripravila kapustnicu. Aj keď bol neskorý večer, nemohli sme odmietnuť. Na lepšie trávenie nám hral na harmonike Ing. Juraj Krajčík. A že to vie, o tom svedčí aj to, že je v miestnom kostole organistom. Príjemnú atmosféru dopĺňalo aj počasie. Hviezdna obloha, východ mesiaca nad kopcom Zádor. Pred polnocou sme už zatvárali zipsy na stanoch z vnútornej strany. Noc by bola pokojná, keby sa medzi nás nevklínila skupina mladých, nevediac z ktorých končín, ktorí si zamenili zraz turistov so zrazom alkoholikov. Ráno nás opäť vítalo slniečko. Žienky domáce ponúkali domáce koláče. Turisti prichádzali. Asi stovka sa nás vybrala na peknú 6-hodinovú túru. Pod vedením domáceho znalca pána Martina Sokolíka sme prešli trasu cez vrcholy Drieňovca, Vysokej, Kňažieho stolu, Udriny a Smradľavého vrchu. Počas trasy boli pekné výhľady na Bánovecko, Považský Inovec i hlavný hrebeň Strážovských vrchov. Potešili sme sa hlavne vzácnej škumpe vlasatej, ktorá bola práve v rozpuku krásy. Sú jej tu celé koberce. V Anglicku jej hovoria dymový strom. Ani sme nevedeli, že sa v našej blízkosti špacírovala medvedica s dvoma mladými. Túto informáciu nám povedali poľovníci. Už počas túry sa počasie zhoršovalo, až začalo pršať. Bola to len malá ukážka, aby sme si zvykli. V stanovom tábore pri futbalovom ihrisku už pobehovali domáce deti a dožadovali sa sľúbených súťaží. Museli trochu počkať, pretože sa podával guláš. Bol fantastický. Tí čo nestihli prvý kotol, museli trochu počkať na dovarenie druhého. Deti, ktoré súťažili, sa dočkali sladkej odmeny. Večer sme mali vybavenú návštevu pôvodne románskeho kostola sv. Ondreja i prehliadku Slovenskej izby. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavého a tí starší si pri kolovrátku a či predchodkyni automatickej práčky zaspomínali. Náš štafetový kolík si prišla prevziať pani starostka z Prašíc Erika Nemešová. Veríme, že aj na Duchonke sa budeme o rok cítiť dobre. Večer patril hudobnej produkcii. Začal to Paľo Janček, ktorý rozospieval účastníkov. Prímátor Bánoviec, Marián Chovanec, sa venoval najmenším a na záver sa taktovky chopila skupina Pohoda. Už z názvu skupiny je jasné, akú hudbu hrajú. Vydržali to s nami až do nedele. Kvôli padajúcim kvapkám sa koncert odohral vo vojenskom stane. V noci sme si vypočuli viackrát slovenskú hymnu. To sa prezentoval spevácky zbor alkoholikov. Celú noc ševelil dážď. Ráno už bolo pekné. Ťažko sa nám odchádzalo. Cítili sme sa tu veľmi dobre. Ľudia z obce nám boli zmýšľaním veľmi blízki. Boli srdeční a chceli nám vyhovieť. Vlastnou kapitolou bola pani starostka. Žena plná pozitívnej energie. Všetko riešila okamžite. A keď nemala komu prikázať, nešanovala svoju starú Škodovku a veci sa pohli. Za chvíle, pre ktoré sa oplatí žiť, ďakujú spokojní turisti.

Zapísal Peter.