logo KST Žochár Topoľčany

Uhrovský hrad, festival

Dátum konania:  05. 03. 2011

Uhrovské Podhradie - Kňažinove lúky - Uhrovský hrad - Uhrovské Podhradie  (10 km)

Pred únavným sedením na festivale horských filmov sme si vybehli do okolia Uhrovského hradu. Jedenásti sme si chceli pozrieť Zrubiská zdola. Terén zamrznutý, trasa stúpala pozvoľna hore. Držali sme sa doporučenia, ako správne trénovať. Treba sa tak namáhať, aby ste sa pri chôdzi dokázali rozprávať. A nám sa to darilo. Niektorým by som doporučil vyššie tempo, aby toľko nerozprávali. V hornej časti nášho výstupu sme objavili skalné okno. Prechádzali sme dolinou, ktorá bola obkľúčená vápencovými stenami. Na hrebeň sme sa dostali nad Kňažinovými lúkami. Trochu sme pojedli, zavolali sme sprievodcovi na hrade, že môže ísť na hrad. Teraz sme šli vrchom hrebeňa Zrubísk. Škoda, že nesvietilo slnko. Fotoaparáty sme aj tak zahriali. Bolo sa na čo dívať. Pod hradom je jaskyňa, ale nenavštívili sme ju. Nechceli sme nechať kastelána dlho čakať. Po príchode na hrad tam už jedna skupina bola. Hrad sa pomaly opravuje. Keď pomaly, tak tak, že sa nestíha zachraňovať ničeniu času. Oni nedostali takú injekciu ako Topoľčiansky hrad. Stále tam ako dobrovoľník pracuje jeden pán, ktorý sa k nám presťahoval z Rumunska. Prarodičia boli Slováci a on od malička túžil prísť bývať na Slovensko. Aj sa mu to podarilo a teraz je tu spokojný. Jeho ľúbozvučná slovenčina nás zahanbila. Aspoň mňa. Celú trasu sme boli čistí. Zablatili sme sa až pri prechode plotového koridoru tesne pred parkoviskom.

Festival sa konal na novom mieste v kultúrnom dome tatrovky. Vítala nás veľká sála s rozloženými stoličkami. Predrali sme sa dopredu. Tam boli tapacírované. Mysleli sme si, že si v teple trochu zdriemneme, ale prejazd Afrikou na Trabantoch od Dana Přibáňa nás prebral. Hlavne jeho aktér. Česká nátura sa nezaprie. Predal sa veľmi dobre – zvíťazil v konečnom hlasovaní o najlepší príspevok. Potom nasledoval ďalší zahraničný účastník Nemec Wolfgang Schaub . Zameral sa na najvyššie vrcholy sveta. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavého. Jeho prejav bol však mdlý. Možno to spôsobil aj slabší preklad. Potom sa ukázal Dodo Kopold a ten sa mne páčil najviac. Predostrel svoj celoživotný príbeh plný dobrodružstva a ťažkých rozhodnutí. Posledným súťažným príspevkom boli Valušiakove dobrodružstvá na póloch. Jeho odvaha na Južnom póle nebola tentoraz korunovaná úspechom. Podarilo sa mu dvakrát spadnúť do ľadovcovej trhliny a zraniť sa. V tombole sme ako klub boli úspešní. Získali sme 4 ceny. Potom už prišiel zlatý klinec programu Paľo Barabáš. Ukázal nám pár zostrihov z rozpracovaných filmov. Nám sa tajil dych pri nebezpečenstvách, ktoré zažili. Podstatné je že účastníci jeho výprav ešte stále dýchajú. Domov sme sa doviezli po 23 hodine.

Zapísal Peter