logo KST Žochár Topoľčany

Rýchlostná cesta R1

Dátum konania:  02. 10. 2011

Topoľčany – Čakajovce – vjazd na R1 pri Lehote – Beladice – Jelenec – Súlovce - Topoľčany  (98 km)

 

Bola to jedna z túr, ktorá sa nedá zopakovať. Škoda, že nás bolo len šesť. Cesta do Čakajoviec prebehla hlasno a hladko. V Čakajovciach sme sa zastavili pri Panteóne slovenských dejateľov. Od našej poslednej návštevy pribudol Bernolák. Dúfam, že ich autor, Štefan Lahučký, ešte žije a zaplní aj posledný neobsadený podstavec. V Kyneku sme sa boli pozrieť v parku pri kaštieli na platan, ktorý v súťaži, strom roka 2007, obsadil druhé miesto. Rastie ako solitér na lúke. Údaje o ňom boli: výška 25 m, vek 280-300 rokov, obvod 6-7 m. Ten obvod by som napadol. Bolo nás 6 dospelých a neopásali sme ho. Podľa nás je obvod okolo 10 m. Za kaštieľom, kde sú teraz malí grázlici, sme už videli diaľnicu. Zdalo sa nám jednoduché prísť k nej, prehodiť bicykle cez zvodidlá a sme tam. Keď sme sa priblížili, zbadali sme vysoký plot. Rozpletať sme ho nechceli, nuž sme sa po roli presúvali k výjazdu z diaľnice pri Lehote. Pod mostom sme našli v oplotení dvere. Bolo ich možné otvoriť. Využili sme odvodňovací kanál na výstup na pravú stranu diaľnice. Nastala eufória. Bolo nás šesť a mali sme k dispozícii tri pruhy. Samozrejme, že sme sa fotili aj s odbočkou na Topoľčany. Jazda bola fantastická. Šli sme úvozom s obloženými stenami, pozerali sme sa na Nitru cez ochranné plexisklo. V okolí diaľnice sa ešte sem-tam pracovalo. Naša radosť netrvala dlho. Kamerový systém fungoval. Dvaja SBS-kári nás zastavili. Chceli, aby sme sa vrátili. Podarilo sa nám ich prehovoriť, aby nás pustili aspoň na odbočku pri Lapáši. Keďže tam sme žiadnu ostrahu nevideli, pobrali sme sa ďalej. Chceli sme vidieť most pri Lapáši. Oproti sa však rútil tereňák. Ženská za jeho volantom nám jasne a stručne povedala, že po odbočke pri Beladiciach nás už nechce vidieť. Stretali sme cyklistov idúcich v opačnom smere. Lapášsky most bol pekný. To sme si už všimli, ako sa za nami pomaly vlečie auto a potom aj druhé. Z diaľnice sme naozaj zišli pri Beladiciach. Bolo nám aj trochu ľúto, ale boli sme aj spokojní. Pri troche snahy sa malo umožniť cyklistom povoziť sa po diaľnici až do jej otvorenia. Ale to by na nich musel niekto myslieť. U nás je človek na predposlednom mieste. Posledná je dážďovka. Žiaľ. Rozlúčili sme sa s Máriom a jeho nádejným synom. Mali cestné bicykle a my sme sa chystali ísť cez horu. Na obed sme sa zastavili v Jelenci. Mali sme už skúsenosť, že sa tu dá aj najesť. Keď nedeľa, tak rezeň. Bol veľmi dobre preklepaný. Kuchár alebo kuchárka si na ňom asi vybili zlosť. Pri vkladaní do úst som sa bál, aby ma neporezal. Samozrejme, po obede sme mali zmrzlinu. Posedeli sme asi do druhej. Pri Žánovej studničke sme sa zastavili a aj napili. Z jednej studničky je voda vedená žľabom a dá sa ako tečúca načapovať. Najhorší úsek bol z Oponíc. To sa už rozbehli návštevy.

Zapísal Peter.