logo KST Žochár Topoľčany

Okolo Lago di Garda na bicykloch

Dátum konania:  08. 06. 2011

 

8.6.2011 parkovisko Tesca v Topoľčanoch o 17,30 – zvítanie účastníkov zatiaľ bez autobusu. Ten trčí v zápche medzi Nitrianskym Pravnom a Pravencom. Nálada dobrá. S 1,5 hodinovým meškaním prichádza bardejovák od Molčana. Za sebou ťahá malý prívesný vozík. Doň máme dať bicykle a aj početnú batožinu. Aby sme to zrealizovali, museli sme demontovať predné kolesá. Nakládka trvala cca hodinu. Odchádzame. Igor pomáha šoférovi nastaviť GPS. Stojíme ešte v Bratislave a niekde v Rakúsku, kde má šofér 45 minútovú prestávku. Dávno sme nespali na autobusových sedačkách. Chceli sme si pozrieť aj nejaký film, ale vraj v Rakúsku po 22,00 je to zakázané. Svitá a my pozorujeme krásnu krajinu ovešanú jabloňovými sadmi a vinicami. S posádkou auta, s Janom, sa máme stretnúť v kempe v Arcu. Časový rozdiel bol do 5 minút. On zablúdil pri Benátkach, my až pri cieli. Peši sme sa vybrali porovnať ceny za ubytovanie do vedľajšieho kempu – pri ZOO. Bol lacnejší. Ubytovanie pod stanom nás stálo 8 €. Časť si našla ubytovanie v turistickej ubytovni v meste Riva za 16 € aj s raňajkami. My sme si postavili stany, pripravili bicykle. Po dokompletovaní sme vyrazili.

 

9.6. 2011 Arco – Riva del Garda – Barcesino – Molina – Lago di Ledro – Pieve a späť 48 km

 

Cesta mestom nebol zážitok. Autá len tak brkali vedľa nás. Sem-tam bola aj cyklocesta, ale jazdili sme aj v protismere. Podarilo sa nám dostať sa na starú cestu, ktorá sa v minulosti vinula v strmých skalách. V tuneloch bola ešte asfaltka, ale mimo nich už lev štrková cesta. Napredujeme pomaly, pretože stále niečo fotíme. Nádherná trasa. Cesta je niekde vytesaná v skalách. Treba vidieť. Boli sme roztrhaní a poblúdili sme. Na správnu cestu sme sa dostali, keď sme prefrčali zakázaným tunelom. Stúpanie bolo miestami neskutočné. Pri jazere Ledro sme si trochu poležali, pojedli pizzu. Mraky sa medzi tým priblížili. Obliekli sme si vetrovky a vyrazili na okružnú jazdu. Dážď prišiel rýchlo a aj tak odišiel. Zjazd späť bol rýchly, ale na úzkej štrkovej ceste sme si dávali pozor. V Rive sme si pozreli námestie, prístav, pešiu zónu. Krásne upravené. V kempe sme zjedli dobroty z domu. Po prebdenej noci sme boli unavení. Jednoznačný povel na odchod do stanov dali kvapky dažďa. Spalo sa fantasticky.

 

10.6.2011 Arco – Riva del Garda – Torbole – Malcesine – lanovkou na Monte Baldo – Torri del Bénaco – Garda – Bardolino 66 km

 

Chceli sme odísť o 8,00, ale dážď nám to nedovolil. Motali sme sa ako prd v gatiach. Keď sme sa konečne chceli pohnúť, autobus ani neškrtol. Ani sa mu nečudujem. Šofér ešte v noci o 1,30 pozeral televízor. Na srandu všetkých sme ho museli roztlačiť. Odvtedy fungoval výborne. S tými, čo spali v turistickej ubytovni za 16 € aj s raňajkami sme sa stretli v prístave. Začali sme cestu okolo jazera v smere hodinových ručičiek. Sem-tam sme šli po cyklistickom chodníku, ale väčšinou sme jazdili po cestách. Hela J. Si kúpila deravú rezervu. Trikrát sme ju zalepili, ale ona nič. Museli sme ju vymeniť. Autobus nás čakal pred Malcesine, nuž sme sa tu naobedovali. Jano P. spôsobil haváriu, keď prechádzal na prechode cez cestu. Prvé auto zastavilo, druhé nestihlo. Hrad v Malcesine nás lákal. Úzkymi uličkami sme stúpali k jeho vchodu. Dnu sme nešli. Mali sme meškanie. Chceli sme sa vyviezť lanovkou na Monte Baldo a odtiaľ sťa tatranské orly spustiť sa k jazeru. Začiatok bol dobrý. Posledný odchod lanovky s bicyklami bol o 14,15. Už pri nakladaní bicyklov do kabínky lanovky sa domáci tvárili čudne. Nič sme si z toho nerobili. Aj na vrchole sa nám zdalo všetko v poriadku. Vyšli sme z lanovky a informácie žiadne. Pýtame sa vlekárov. Ukazujú nám najkratšiu cestu. Bicyklom sa to nepáčilo. Vrátili sme sa. Dozvedáme sa , že trasa pre bicykle je dlhá cez 40 km. A potom nás do kempu čakalo ďalších 40. Dohodli sme sa, že predsa len pôjdeme po trase pre peších a niekde od polovice sa hádam aj odvezieme. Bicykle sa na skalnatom, mokrom teréne vzpierali, niekto spadol, niekto sústavne nadával... Predierali sme sa pastvinami s kravami, prenášali sme bicykle na pleciach a inak sme sa bavili. Až od chaty Ristoro Prei sme sa ako tak viezli po strmej úzkej ceste. Skrutky na bicykloch sa uvoľňovali a niektorí prišli o časť výbavy. A teraz už len upaľovať do nejakého kempu. Rýchlosť sme mali celkom dobrú a s jednou prestávkou sme skončili v obrovskom kempe La Rocca v Bardoline. Našli sme si miestečko pre stany a čakali sme na vybavenie dokladov pre auto. Bolo to fajn až nato, že sa v noci do nášho stanu dobýjal podgurážený člen rakúskeho národa. Mali sme čo robiť, aby sme ho odohnali. Bol doterný ako hladná mäsiarka. V noci poriadne pršalo. Pred stanom bol asi 1 cm vody.

 

11.6.2011 Bardolino – Peschiera – Sirmione – Padenghe – S. Fermo 58 km

 

Zasa odchádzame s meškaním kvôli dažďu. Trasu meníme. Vynechávame Veronu. V Peschiere si robíme prestávku. Mesto je zovreté do hradieb, ktoré sú obohnané vodnými priekopami. Je to tu pekné, ale množstvá áut rušia atmosféru. Ďalšou zastávkou malo byť mestečko Sirmione, ktoré je na konci poloostrova. Čelo pelotónu si však nevšimlo odbočku a zastalo až pri našom mikrobuse. Nuž sme sa otočili, opravili rozpadávajúce sa bicykle z minulého dňa a vrátili na poloostrov. Oplatilo sa. Myslel som si, že tam bude jeden hrad a nič. Na prehliadku sme si dali 20 minút. To bolo málo. Je to nádherné miesto. Vodný hrad, kostol, romantické zákutia, predajne s množstvom zmrzliny. Pri autobuse sme sa najedli. Zasa sme boli atrakciou. Sedeli sme na obrubníku a dusili sa potravou. V mestečku Desenzano sme zbehli na pláž, pozreli si opevnenie. Zaujal nás chodník pri jazere. Voda obmývali budovy. Miesto na chodník žiadne. Nuž ho postavili na piliere. Chceli a preto ho postavili. Zaujalo nás aj súsošie, kde na váhe je na jednej strane slobodný pár, ktorý prevažuje spútanú dvojicu na druhej strane. Potom sme sa dostali do vnútrozemia. Hľadali sme nocľah. Podarilo sa nám to až v S. Fermo. Teraz už len dostať autobus do kempu. Šoférovi sme poslali presné súradnice. Nechodil. Snáď dve hodiny ho hľadal. Medzitým sme si nakúpili v potravinách, najedli sa. Plavky zostali v autobuse. Kúpanie sme odkladali. Do vody sme vbehli , keď už slnko spalo. Voda bola čerstvá. Svojimi telami sme ju trochu prihriali. Spali sme v stanoch. Jedna dvojica si to vyskúšala v prívesnom vozíku. Vraj sa tam spalo dobre.

 

12.6.2011 – S. Fermo – Salo – Gargnano - Tremosine – Riva del Garda 52 km

 

A je tu deň posledný. Počasie slnečné. Z neďalekého Sala počuť zvony. Pobrežie v meste je pekne upravené. Je prázdne. Z ďalekého kostola sa ozývajú spevy. O cestu sa delíme s autami. Nič moc. Ale šoféri sú ohľaduplní. Po Gargnano je to bez tunelov. Za ním sa zotmelo. Recepčná v kempe nám hovorila, že cez tunely je bicyklom zakázané. Značka nebola žiadna. Riskli sme to. Bolo to nebezpečné, ale teraz sa už usmievame. Nič sa nestalo. Tunely sú dlhé niekoľko km. Osvetlenie rôzne. Stalo sa mi, že som vôbec nič nevidel. Keby nešlo auto oproti a neukázalo mi cestu, tak neviem, či ma nezoškrabujú zo steny. A čo bolo ešte veľmi nepríjemné, bol hluk. Hlavne motorkári sa na nás vyvršovali. Pri stretnutí s nami trúbili. Sem-tam bol tunel prerušený a my sme sa mohli potešiť peknými výhľadmi na druhý breh, po ktorom sme pred dvoma dňami jazdili. Nemohli sme si nevšimnúť aj Monte Baldo, ktoré nám pripomenulo, že rozum treba aj používať. Videli sme v predstihu aj škumpu vlasatú, ktorú budeme vidieť na našom zraze v Timoradzi. Jazero bolo pokojné, prebiehali nejaké kurzy surfovania a jachtárstva. Bol to krásny záver. V Rive sme si dopriali hodnotný obed. Prezliekanie z cykloúborov sme robili na parkovisku. Úchyláci by si prišli na svoje. Napáskovali sme sa do nášho dopravného prostriedku, pustili si Pelíšky, pospali sme si a o 1,30 sme zaparkovali pri Tescu. Prišli nás pozrieť aj policajti.

 

Zhrnutie:

veľmi dobrý výber miesta. Krásna príroda. Ešte raz tam ísť, tak aspoň na 5 dní. Stretali sme množstvo cyklistov. Väčšinou boli na cestných bicykloch. Trasa je čiastočne vedená po cyklochodníkoch, kde sme sa s miestom museli deliť s chodcami. Ak sme šli po ceste, tak vodiči boli ohľaduplní. Nebolo cítiť nervozitu aj keď išiel za nami aj km. Vzhľadom k celkom dobrej jazykovej vybavenosti nás i domácich sme sa dorozumievali bez problémov. Je to nemecky hovoriaca oblasť a angličtinu ovládajú. Počasie nemalo byť také dobré, ako bolo. Neviem čím sme si to zaslúžili, ale ďakujeme. Účastníci bezproblémoví. Defekty sme sa naučili opravovať, čo nám pomôže pri naše nasledujúcej akcii v Maďarsku.

 

Finančné záležitosti: za autobus sme zaplatili 1600 €, nocľahy v kempoch nás stáli8,9 a 8 €, pizza sa dala kúpiť od 8 €, pivo neviem okolo 3 €?