logo KST Žochár Topoľčany

Marhát

Dátum konania:  30. 12. 2011

Havran – Krahulčie vrchy – Gajda – Marhát – Jurko – Nitrianska Blatnica  (21 km)

Z Topoľčian nás odišlo 27. Ešte za tmy vystupujeme v sedle Havran. Dokonca ani krčma nie je otvorená. Aspoň sa nezdržujeme. Sneh žiadny, pôda trochu primrznutá. Ideme spolu, len keškári si odbehli na Goldenberg, kde vybrali skrýšu. Vietor privial aj sneh. Husto sneží. Keďže nebola dlhšie prestávka, roztrhali sme sa. Pri Krahulčích vrchoch voláme na dve očiarky vpredu, či sa nechcú ísť pozrieť na Plulíkov pamätník. Napriek silným výkrikom nás nepočujú. Musíme ich odporučiť ušiarom. Pri pomníku je všetko po starom. Je tu veľa lámp, ale ani v jednej sa nesvieti. Ani my nemáme zápalky. Opúšťame miesto spomienky na horolezca. Sneženie je stále husté. Blízkosť vrchola skôr počujeme, ako vidíme. Tesne pred nami tam dorazili turisti idúci z Bojnej. Oheň praská a zauďuje ostatných. Objímanie, koštovky, spoločné fotenia. Na rozhľadňu je nebezpečné ísť. Dostali sa tam však speváci, ktorých spievanie bavilo. Ale len ich. Od mokrého snehu premočení turisti sa ponáhľali dole. My sme sa zdržali. Do sedla pod Marhátom sme si si aj zavýskali. Postretali sme ďalších Topoľčancov. Zastavili sme sa aj pri kostolíku sv. Juraja. Mali sme šťastie. Bol tam aj šéf združenia Rotunda, pán Kolník. Otvoril nám kostolík, oboznámil nás s najnovšími poznatkami. Postavenie kostolíka sa vraj posúva do polovice 9. stor., čo by bola fakt bomba. Omietka, kde nie sú žiadne fragmenty malieb je strhnutá do úrovne pôvodnej stavby. Mohli sme sa dotknúť kameňov, ktoré sem stavitelia ukladali takmer pred 12. storočiami. Samozrejme, že združenie má problémy s financovaním. Kostolík patrí obci, ktorá pomáha, ako sa dá. V Nitrianskej Blatnici sme si v nefajčiarskej miestnosti miestnej krčmy počkali na autobus a už sedíme v teple domova. Zapísal Peter.