logo KST Žochár Topoľčany

Malanta, Beladice

Dátum konania:  24. 07. 2011

To – Podhorany – Kolíňany – Pohranice – Malanta – Beladice – Jelenec - To  (103 km)

Po príchode z Maďarska je obloha akási mokrá. Meteorológovia tiež neveštili nič dobrého. Zišli sme sa piati. Prvú zastávku sme mali pri Podhoranoch, kde sme si pozreli postupujúce vykopávky kostola. Zažili sme trochu erotiky. Práve boli obnažené stehenné kosti. Ponad uzatvorenú železničnú trať Lužianky – Zlaté Moravce sme prišli trochu zablatení do Žirán. Cez cestu smrti sme len prebehli. Zastavili sme sa na mirabelkách. Kolíňanský kopec s kostolíkom bol našou ďalšou zastávkou. Keďže bola práve maďarská omša, najskôr sme sa boli pozrieť pri 12 m priepasti. Omša stále trvala, nuž sme sa len tak nenápadne prešli okolo kostola. Kráľ Štefan I. bol stále namosúrený. Že by sa mu nepáčila kázeň? Romásky kostolík bol použitý ako kratšie rameno kríža. To dlhšie tvorila nová prístavba. Pôvodne sme sa mali ísť pozrieť aj na Kolíňanský kopec, z ktorého poriadny kus ukrojil kameňolom a na tankodrom. Keďže terén bol rozmočený, rozhodli sme sa ísť po asfaltke do Štitár a odtiaľ do Pohraníc. V Malante sme dlho hľadali kaštieľ. Keď sme ho našli, kovová brána bola uzamknutá. Naše oči si ho nepozreli. Po návrate do Pohraníc sme už neodolali a vbehli sme do krčmy. Vypočuli sme si maďarské slovo. Prečkali sme slabý dážď. Pozreli sme si termálne jazierko i opevnený kostol. Po katastrofálnej ceste (stavba diaľnice) sme cez Hosťovú prišli o odbočke do Čeladíc. Odtiaľ sme sa už viezli po hladkom asfalte. V Beladiciach sme sa zastavili pri honosnom hoteli Tartuf. Bicykle sme museli odložiť. Pešo sme si prezreli park s keramickými výtvormi. Mišo si tam našiel svoju sochu – ležiaceho robotníka. Ako hlavná atrakcia sme však pre návštevníkov boli my. Chceli sme vidieť aj druhý kaštieľ s parkom. Informácie, tak ako aj v Malante, žiadne. Keď sme ho našli, bol už zanedbaný, schátraný. Ďalšia občerstvovačka bola v Jelenci. Na prekvapenie mali aj niečo pod zub. Guláš bol výborný. Cestou k remitáži sme predbiehali veľa pešiakov. Konala sa tu nejaká slávnosť. Pokročilý čas nám nedovoľoval zaujímať sa aká. Kvôli rozmočenému terénu sme zasa zmenili trasu. Nešli sme okolo Žánovej studničky do Súloviec, ale po lepšej ceste cez Lefantovský park. Kaštieľ aj tu prázdny, chátra. Po príchode na asfaltku sa v nás prebudila túžba po rýchlosti. Alebo to bol hlad? Mário nás ťahal 30 – 35 km rýchlosťou. Pekný deň sme si ešte vylepšili zmrzlinou v Kauflande.

Zapísal Peter.