logo KST Žochár Topoľčany

Makyta, Pulčín

Dátum konania:  09. 04. 2011

Francova Lhota - Čubúv kopec - Kobzova lipa - Makyta 923 m - Pulčínske skaly - Čertove skály  (25 km)

Zasa to počasie. Slovenskí hydrometeorológovia vyhlásili na celú sobotu výstrahu 3. stupňa pre vietor o sile až 160 km v nárazoch. To ich českí kolegovia sa uskromnili so 75 km/h. Česi mali pravdu. Výpadok v účasti sme však nezaznamenali veľký. 75 nás šlo zo Slovenska a v Lidečku k nám vzlietli traja Sokolíci s dvoma mláďatmi. Vystúpili sme pri Kobzovej lipe. Modrou značkou sme sa dostali až na Čubúv kopec, kde je pekná rozhľadňa. Trochu nám trvalo, než sme sa na nej všetci vystriedali. Tým sme sa poriadne natiahli a pohromade sme sa videli až v autobuse. Kobzovu lipu, ktorá tu rastie už asi 450 rokov a z vnútra je dutá, vysadili pri zmene názvu obce Francova Lhota. Lúkami nad dedinou sa dostávame na hrebeň. Trasa je celkom pohodlná. Dlho očakávaná prestávka na jedenie bola až na Makyte. Poriadne tu fúkalo a preto sme sa zosunuli pod vrchol, aby sme si mohli pochutiť na dobrotách napečených doma. Tešili sme sa už na Pulčínske skaly. A tie nás nesklamali. Najskôr sme ich nachádzali len tak pohodené po krajine. Miesto hradu, po ktorom zostali len vytesané schody, bolo úchvatné. Nedalo nám neposedieť chvíľu. Chodník z neho povedľa skalného masívu stál za fotografovanie. Osobne som sa ešte tešil na Päť kostolov, ale značka okolo nich neviedla. Pomedzi kopce sme prišli na hlavnú cestu medzi Kloboukmi a Vsetínom. Pri motoreste nás ešte čakali Čertove skály, ktoré tu zanechal zaľúbený čert, keď chcel prehradiť rieku Senice, aby dostal za ženu Rozinu. Nepodarilo sa mu to a obaja zostali nespokojní. Cestou späť sme si preopakovali poskytovanie prvej pomoci. Dopadlo to dobre, pretože bol s nami aj Edo, ktorý má udržovanie života v pracovnom popise.

Zapísal Peter.