logo KST Žochár Topoľčany

Kolačno schôdza

Dátum konania:  28. 01. 2011

Kolačno - Fatinovci - jaskyňa - Veľký Vracov - salaš - Kolačno  (15 km)

 

28.-30.1.2011 Kolačno – Fatinovci - jaskyňa – Veľký Vracov – salaš - Kolačno 15 km

Operáciou zranený Jano Č. Nám pripravil vo svojej rodnej obci Kolačno nádherný víkend. Objednal kultúrny dom, navaril guláš, zabezpečil sprievodcov na sobotňajšiu túru. Ďakujeme.

Už v piatok prišlo asi 20 na všetko odhodlaných turistov. Obsadili sme miesta na spanie pri radiátoroch. Väčšinou sa pod spacáky dali karimatky, ale našli sa aj takí fajnšmakeri, ktorí sa na nás usmievali z vysokých nafukovacích matracov a či dokonca z ruskej postele. Pripravili sme premietanie. Plátno sme našli pokrčené, ale keďže iné nebolo, boli sme spokojní aj s ním. Premietli sme si cyklodovolenku na Morave, výjazd do treťohôr v Cerovej vrchovine, cyklistický výlet okolo Bodamského jazera. Počastovali sme sa koláčikmi, čudovali sme sa technike na záchodoch. Noc bola pomerne studená, ale ráno sa všetci prebrali. Vlastne nás z mrákot prebrali turisti, ktorí si privstali a dobíjali sa do kulturáku. Prichádzali i ďalší na autách, ktorí si nechceli otlačiť kosti na parketách. Domáci sprievodcovia boli presní. Aj my. Presne o 9,00 sme vyrazili. Počasie nádherné, snehová prikrývka, teplota mínus 14. Sneh vŕzgal pod nohami, ale naše rozhovory neprerušil. Osada Fatinovcov opekňuje. Ideme kúsok krajom lesa, potom cezeň a už odbočujeme k jaskyni. Nie je veľká a výzdobu tvoria len ľadové kvaple, ale poteší. Prechádzame okolo malého vŕšku so skalkami, borovicami i výhľadmi. Na Veľkom Vracove trochu dupeme do snehu, zbiehame k hrobu rumunského vojaka, ktorý sa tiež pričinil o koniec vojny. Vraciame sa na vrchol a ideme smerom k Michalovmu vrchu. Julo si konečne môže sadnúť do bobov a s pomocou ostatných sa trochu odviezť. Zastavujeme sa ešte pri chate humoristu Meluša. Keiser nie je jeho susedom. V kulturáku už Janko pripravuje stoly. Prichádza aj topoľčiansky primátor – Baláž. Škoda, že je po obede a neokoštoval guláš. Bol z diviny, ale chutil famózne. Keďže primátor má málo času, vyzvali sme ho do debaty. Ochotne odpovedal na naše otázky o budúcnosti mesta i pomoc nám prisľúbil pri našich aktivitách. Schôdza prebehla pokojne. Po nej sme si prezreli fotografie z minuloročných akcií i diapozitívy z našej pripravovanej ceste do Bulharska. Potom nastal ten správny čas. Miro s Peťom nás vtiahli do Mexika a Guatemaly, Vlado sa podelil o svoje postrehy z Anglicka, Maďarska, Ukrajiny. Evka, Lucka a Marián nás schladili Nórskom. Tých, čo ešte nepremohla únava, si pozreli ďalšie video z cyklodovolenky na Morave. Spať sme išli až v nedeľu. Noc už bola teplejšia, parkety mäkšie. Ráno sme sa dali do upratovania. Máme šikovné členky, (ale aj kolená) a členov. Na raňajky bo včerajší guláš. Čo sme nezjedli (asi kilo klobás a 4 chleby) sme rozdelili pre dve menej solventné rodiny našich členov. Pred desiatou sme vyrazili do reality. Zapísal Peter.