Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Katarínka, Dobrá Voda, Bradlo

Dátum konania: 26. 3. 2011

To tu ešte nebolo. Počet prihlásených sa šplhal k 120. Ilko a iní meteorológovia ich počet stlačili dole. Do troch autobusov vstúpilo 112 turistov. Meteorológom sme celú deň nadávali, pretože malo pršať a nepršalo. Ale Vážne. Vystúpili sme na vrchole medzi Dechticami a Naháčom. Takmer po rovine sme sa okolo stĺpikov s múdrymi citátmi dostali až na Katarínku. Bol som tu po troch rokoch, ale výrazný pokrok v rekonštruovaní kostola som nevidel. Zmizlo len lešenie. Mystické miesto zaplnilo veľa ľudí a tak sa táto časť zážitku stala neuskutočnenou. Škoda, že František Jozef II. v roku 1786 zrušil všetky kláštory, ktoré sa nevenovali vzdelávaniu a charite. K lesnej železnici pribudli vozne. Z Katarínky sme sa pohodlne dostali do dediny Dobrá Voda. Na námestí sme si posedeli na lavičkách. Pekne upravený priestor. Nakukli sme aj do kostola. Značka vedie priamo cez cintorín. Okrem hrobu Jána Hollého, nás zaujali staré náhrobné kamene. Tie sa nevyhadzujú, ale zhromažďujú sa na jednom mieste. Hrad sa zatiaľ neopravuje. Sú ale v ňom informačné tabule v zmysle: toalety, krbový komín.... Množstvo ľudí sa roztrhalo na mnoho skupín. Zisťujeme, že do Brezovej prídu len tí najrýchlejší. Nuž naberáme smer do Hradišťa pod Vrátnom. Dedina je to dlhá a pekne upravená. Vidieť tu už veľa chalupárov. Po občerstvení sa v miestnom pohostinstve vyrážame autobusmi na Bradlo. Takto idem prvýkrát. Cesta sa strmo dvíha, zákruty sú prudké, predok autobusu často visí nad dolinou. Hore je pár áut a aj naši dvaja bežci, ktorí sa sem dostali po svojich. Masa ľudí sa valí k pamätníku. Ktovie, koľkí si spomenuli na nášho velikána, ktorý tu sní svoj sen spolu s talianskymi vojakmi pod masou kamenia.

Zapísal Peter.