logo KST Žochár Topoľčany

Haluzická tiesňava

Dátum konania:  24. 09. 2011

To – Bojná – Stará Lehota – Hrádok – Nové Mesto – Haluzice – Štvrtok a späť 7 účastníkov  (127 km)

 

Pôvodná trasa bola na Čachtický hrad. Prečo sa tak nestalo? Odchod z Bojnej bol o 8,30. Samozrejme, že sme odišli s meškaním. Aspoň sme sa zoznámili s ľuďmi, ktorí šli práve z kostola. Slnko svietilo, ale bolo čerstvo. Na Doline nás obdivovali psy. Boli dotieravé. Pomohol nám až majiteľ. Neviem či zo strachu, ale jedno predné koleso vyfúklo. Rýchlo sme ho opravili a asfaltkou sme stúpali do sedla pod Bezovcom. Tu nechávame bojňanku, ktorá bola včera v Zubrej obore a na dnes mala ešte bohatý program. Dobre urobila. Pri zjazde sme sa zasa zachladili. Možno aj Marošova mozgová bunka bola nečinná, keď sme v Modrovej odbočili opačným smerom. Až v Hrádku mu došlo, že ideme zle. Pôvodne sme chceli prejsť Váh po diaľničnom moste pri Hornej Strede. Vraj je tam aj cykloznačenie. Keďže sme boli už ďaleko a nechcelo sa nám ísť späť, dohodli sme sa, že si pozrieme zrekonštruovanú Haluzickú tiesňavu. V Trenčianskych Bohuslaviciach sme sa zastavili v motoreste na nápoje. Potom sme sa smerom na Bošácu dostali k penziónu Žákovic a či ku Krčme pod orechom, kde sa konajú hudobné festivaly. Pred Haluzicami sme si dopriali pár jabĺk. V dedine sme si opäť pozreli románsku zrúcaninu kostolíka. Okolie pekne vykosené. Malebné miesto. Akoby určené na meditácie, oddych. Časť ochranných múrov sa už zosunula do tiesňavy. Aj to bol signál na zrekonštruovanie tiesňavy. V roku 1926 tu pod vedením prof. Dr. Ing. Skatulu urobili niekoľko prehrádzok, aby pri prudkých dažďoch voda nerozširovala tiesňavu a náplavy sa nedostávali na úrodnú pôdu v susednej dedine vo Štvrtku. Holé steny tiesňavy zalesnili stromami, kríkmi i popínavými rastlinami. Ich koreňový systém pomáha k pomalšej erózii. Nie všetky prehrádzky vyčistili. Dno potoka je však vyčistené, vyložené kamením. Je zaujímavé, že ešte v roku 1780 boli po oboch stranách tiesňavy domy, ktoré sa už zosunuli. Oba brehy spájala lávka. Úpravami sa zamedzilo prehlbovaniu tiesňavy, ale šírka neustále narastá. Tu nastal bod zlomu. Dvaja sme zostali v motoreste v Trenčianskych Bohuslaviciach na oneskorený obed a štvorica vypálila na Čachtický hrad. Nenaháňali sme sa, ale aj tak sme prišli do Topoľčian už za tmy. Časomiera sa zastavila v kuchyni na 19,27. Niečo po dvadsiatej volám jedného účastníka zo štvorice. Bol práve na Bojnej. S Marošom sa nenudíte.

Zapísal Peter.