logo KST Žochár Topoľčany

Zobor

Dátum konania:  06. 03. 2010

Štitáre – Žibrica – Zobor – Pyramída – Svoradova jaskyňa – Dražovce  (20 km)

 

Zima sa drží ako malé dieťa matkinej sukne. Teplota okolo nuly, takmer bezvetrie. 20 priateľov Zobora sa stretlo na vlakovej stanici. Prišli i prvôstky. Vo vlaku sedíme v dvoch vagónoch. Vo Výčapoch nastupuje Anka z Nitry. Pre chorobu nemôže ísť, ale považovala za potrebné nás pozdraviť. Priniesla aj propagačné materiály o Nitre a hlavne koláč. Veľmi pekne sme poďakovali. Mestskou dopravou č. 27 sme sa odviezli do Štitár. Cestou nastúpili doň ešte dve Nitranky. V Nitrianskych Hrnčiarovciach nás zaujala tá časť dediny, kde boli staré hlinené domky. Vraj sa v nich usadili ľudia, ktorí sa boja pracovných nástrojov, nemajú základné hygienické návyky a často sa im lepia veci na prsty. Dlho sa tam neohrejú, pretože ťažká technika sa už zahryzla do chátrajúcich obydlí. Na konečnej sme sa vyrútili z autobusu. Slniečko vycerilo svoje mliečne zúbky. Ideme po modrej značke do sedla pod Žibricou. V družnej debate sme niekde zapatrošili značku. Smer je však jasný. Zo sedla už postupujeme podľa predpisov. Krátke stúpanie a sme na priestrannej lúke s pekným výhľadom na Žibricu i celý hrebeň Zobora. Tesne pred vrcholom nachádzame i rozkvitnuté snežienky. Po príchode na vrchol vidím na stromoch rozvešané prádlo. To sa už účastníci sušili. Vytiahol som darovaný koláč. Spočiatku sa ľudia okúňali, ale zvládli sme to. Dokonca som dostal úlohu, aby som získal recept. Dve postaršie Nitranky šli pomalšie. Stretli sme ich pri našom zostupe do sedla. Porozprávali sme sa, poďakovali za podporu a rozlúčili. Cesta bola raz šmykľavá, raz suchá a raz rozbahnená. Všetko záviselo od vody a teploty. Pohodlne sme sa dostali až na Zobor. Tu sme si dopriali oddych. Povedali sme si niečo o histórii Zobora i Pyramídy. Niekto povedal veľmi dobrý vtip. Mohol by byť označený za rasistický a preto ho nezverejním. Ale bol výborný. Medzi Zoborom a Pyramídou neboli rozkvitnuté snežienky. Zima tu ešte vládla. Pochválili sme legionárov za prácu z r. 1921, kedy výbušninou odštartovali bájneho turula do nebeských výšin, pozreli sme si priesek na lanovku, kde sú už demontované stožiare okrem jedného, na ktorom chcú vybudovať rozhľadňu, spočítali sme sedem vŕškov na ktorých leží Nitra. Už sme sa dostali do civilizácie. Sem tam sme stretali turistov. Stretli sme aj dvoch našich, ktorí sa nestihli dostať včas na vlak a tak prišli autom. Po altánku na lúke Tri duby zostala len betónová platňa. Samotná lúka sa zmenšuje. Voľakedy obľúbené miesto Nitrančanov na lyžovanie zaniká. Zastavili sme sa aj pri kríži z kostola sv. Jakuba nad jaskyňou. V Svoradovej jaskyni sme našli pustovníkove pozostatky. Bol tam matrac, vetrovka i topánky. Že by sa svätý Svorad vrátil? Heslom pustovníkov bolo: modli sa a pracuj. Tento však vyznáva iné hodnoty. Obraz, ktorý je v jaskyni a zobrazuje život pustovníkov, je stále poznačený sprejom. Tešili sme sa aj na novú krížovú cestu. Je zaujímavá, ale aj tú vandali načali. A to je tam necelý rok. Vrchol barbarstva bol pri Svoradovom prameni. Obraz znázorňujúci sv. Svorada, ako pije vodu z prameňa, je tiež poškodený. Niekto mu presekol krčnú tepnu – oddelil hlavu od tela. Krásne miesto, plné histórie, na skok od mesta a taká devastácia. Plastiku Zoborskej listiny z r. 1111 sme si prezreli za pochodu. Ideme ešte ku kostolíku sv. Michala v Dražovciach. Už za vinohradmi sme našli vyhodené takmer nové sedačky z auta. Zhodli sme sa, že to bolo z kradnutého auta. Bolo tam aj rozbité čelné sklo s identifikačným zoškriabaným číslom. Zrekonštruovať by sa dalo. Asi by som mal navrhnúť polícii, aby sa na našich potulkách zúčastňovali aj policajti v službe. Toľko podnetov na vyšetrovanie sme mali. Je otázne, či by polícia mala záujem. Odpoviem za nich – nemala. Kostolík z 11. stor. stále stojí na svojom mieste. Je majestátny. Zastavili sme sa aj v jaskyniach pod vrcholom. Pripomínajú jaskyne v Palestíne na Poli pastierov. Miestna krčma zívala prázdnotou, bola neútulná, krčmárka fajčila. Niektorým začalo byť zima, ale hrdosť im nedovolila obliecť si ponúkané čisté navoňané prádlo. Hádam to neskončilo chorobou. Zapísal Peter.