logo KST Žochár Topoľčany

Sokolie, Kraviarske

Dátum konania:  16. 10. 2010

Vrátna – Sokolie – sedlo príslop – Kraviarske – Vrátna lanovka  (18 km)

 

Dva autobusy účastníkov, nie zlé. Asi o pól desiatej sme sa vyrojili pri začínajúcej modrej značke na Sokolie. Rozvravených turistov veľmi rýchlo umlčalo prudké stúpanie. Z peňazí únie sa vybudoval chodník so schodíkmi. Bolo sa na čo pozerať. Listy stromov hrali farbami, skalné útvary sa predháňali svojím výzorom. Za touto krásou zaostával len náš dych. Značenie dobré, ale mýlili nás odbočky na výhľady. Peletón sa dokonale roztrhal. Aspoň sme si nezavadzali pri fotení. Chýbalo len slniečko. Videli sme celú Malú Fatru od Bobotov, Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, Chleb, Veľký Fatranský Kriváň i Suchý. Čučoriedok už takmer nebolo. Keď boli, tak nie veľmi chutné. V sedle Príslop sa začala selekcia. Niektorých zlákala dole vidina dobrého jedla v Starom dvore, iných kondícia a či zranenia. Väčšina sa však zahryzla do ďalšieho kopca. Húpali sme sa ako na húsenkovej dráhe. Nohy dostávali zabrať, postup sa spomalil. Na Kraviarskom sme okoštovali burgyňové pagáče i lanýžky z Jacoviec. Padli dobre. Obloha začala černieť. Teraz nás čakal len zostup dolu. Terén bol po celej trase šmykľavý. Bezpečne sme sa dostali až ku stanici lanovky. Bolo tu dosť áut. V chate nás privítala čašníčka s vetou, že nič čapované nemajú. Dalo sa tu aj najesť. Stanovený odchod o 16,00 sme nedodržali. Z hôr sa stále trúsili ľudia. Bola to celkom výdatná túra. Za Vrátnu dolinu sa s nami rozlúčil modliaci mních. Aj jemu patrí vďaka zato, že sme sa šťastne vrátili domov. Zapísal Peter.