logo KST Žochár Topoľčany

Pajštún

Dátum konania:  20. 03. 2010

Svätý Jur – Biely kameň – Biely Kríž – Dračí hrádok – Pajštún - Marianka  (20 km)

 

Jar naozaj prišla. Potešili sme sa. Z autobusu sme vystúpili vo Svätom Jure. Hlavnou ulicou pekne upravenou sme sa dostali až ku kostolu, pri ktorom je drevená zvonica. Tu na nás čakali dve naše kamarátky. Na hrade Biely kameň sa preháňali deti z CVČ z Trnavy. Dúfam, že sa vrátili všetci zdraví. Zrúcanina je celkom zaujímavá, ale nevidno tu žiadne záchranárske práce ako na hradoch v našom okolí. Že prečo? Lebo Fico. Hrad bol postavený ako ochrana severnej hranice Uhorska v 13. storočí. Naposledy sa na ňom tešili Turci v r. 1663. Lesnými cestami ideme ďalej. Pôda je miestami zamrznutá, miestami blatová. Ideme na Biely kríž. No skôr ako sme tam, vidíme červený i modrý kríž a veľa malých cirkevných pamiatok. Zdá sa, že aj cyklisti sa rozmrazili. Jeden do našej skupiny aj narazil. Dopadlo to veľmi dobre. Pár škrabancov na nohe cyklistu a otrasený Jožko z Partizánskeho. Musím dodať, že jazdil bezohľadne. Na Bielom kríži sa už varil guláš. Posilnili sme sa z vlastných zásob. Modrá značka do Medených Hámrov viedla väčšinou v snehu. Žltou značkou sme sa dostali na Dračí hrádok. Dodnes nie je jasné kedy zanikol. Postavili ho v 13. storočí. Bola to vlastne jedna veža o pôdoryse 10x10 m a bola obohnaná múrmi, pred ktorými boli umelo zhotovené priekopy. Dnes stojí len náznak veže. Zánik sa datuje tiež do 13. stor. a podozrenie padá aj na bratov Čechov, keď plienili Slovensko počas husitských spanilých jázd – tak sme sa to učili za komunistov v dejepise. Ako pekne sa dá nazvať plienenie. Po Kozom chrbáte stúpame. Všimli sme si krásnu bukovú alej, ktorá vznikla pod stožiarmi elektrického vedenia, ktoré je už preložené. Zaujali nás aj rôzne tvary stromov povykrúcaných od vetrov. A zrazu Pajštún. Na skalných stenách sa tiesnili horolezci. Aj tento hrad iba prežíva. Zostal taký, ako ho zanechali Francúzi v roku 1809, keď sa tu hrali s výbušninami. Voľne tu pobehujú psy. Výhľad je na Stupavu, ale kamarátov z Jacoviec lyžujúcich sa v Alpách nevidíme. Asi sú na obede. Poslednou zastávkou je pútnicke miesto v Marianke. Po ceste k nej vidíme samé honosné autá. Aj ja som mal voľakedy také. Boli menšie a volali sme ich angličáky. Do kameňolomu na bridlicu sme neodbočili. Dnes už namiesto kamenných tabuliek používame počítače, tak čo si odtiaľ zoberieme. Keby to bola opustená baňa na počítače... Areál kláštora Paulínov i priľahlé priestory boli zaplnené návštevníkmi. Zobrali sme si aj vodu z prameňa, pri Lurdskej jaskyni sme nechali naše starosti a poďho k autobusu. Zapísal Peter.