logo KST Žochár Topoľčany

Marhát

Dátum konania:  30. 12. 2010

Radošina – Krahulčie skaly – Visiace skaly – Marhát – Jurko – Nitrianska Blatnica  (17 km)

 

V utorok som si bol pozrieť cestu kadiaľ pôjdeme vo štvrtok. Celý deň husto snežilo a ja som sa túlal ako orientácie zbavený. Bol som aj na Visiacich skalách a znovu som sa chcel dostať do Radošiny po značke náučného chodníka, ale neúspešne. Vo štvrtok ráno prituhlo. V Topoľčanoch bolo mínus 18. V Radošinej pri práve vychádzajúcom slnku mohlo byť aj 20. Štrnásti sme sa vydali po radošinských jarkoch. Prišli sme až k súchatiu po značke a potom ešte kúsok a neviem, či sme sa stratili my, alebo značka. Výsledkom bolo, že sme vyšli na hrebeň a pokračovali po červenej. Zasa sa raz ukázalo, že zlo je na niečo dobré. Na Krahulčích skalách sme kúsok odbočili ponad lezecké steny a našli sme tam pomník nášho nebohého horolezca Plulíka. Neviem, kedy ho tam dali, ale je pekný. Dole je malá tabuľa, ktorá hovorí, že zahynul v Himalájach. Nad ňou sú rozvešané zástavky s múdrymi odkazmi. Treba to vidieť. Zatiaľ čo dole bola hmla, s výškou sa ukázalo aj slnko. Obloha postupne naberala krásnu modrú farbu. Krátku odbočku sme si urobili aj na Visiace skaly. Slnko hrialo, nuž sme si urobili jedaciu prestávku. Všetko vôkol bolo také pekné, že sme neodolali a fotili a fotili. To nás už na vrchole netrpezlivo čakali Bojňanci a obdarovali nás účastníckym listom a tých poslušných aj horalkami. Rozhľadňa bola trochu šmykľavá, ale pohľad z nej bol úchvatný. Biele more pod nami. Nad ním oblaky z oboch atómových elektrární, hrebeň Tribeča, Strážovské vrchy, Kľak, Veľká Fatra, Veľká Javorina. Rýchlo sme zbehli k Jurkovi. Janko našiel kešku a už sme sa tlačili do krčmy. Vítala nás klasická smradľavá krčma. Ešte šťastie, že tam bola jedna miestnosť, plná loveckých trofejí, kde sa nefajčilo. Tu sme počkali na autobus a rýchlo domov, pretože sme začali chladnúť.

Zapísal Peter.