logo KST Žochár Topoľčany

Sekcia: z klubovej kuchyne

Upozornenie na nového endemita vo Vysokých Tatrách

Bolo to na vrchu Satan. Vystupovali sme naň v piatok, až popoludní, lebo sme ten deň išli ráno z Topoľčian. Výstup nebol náročný, počasie bolo príjemné. Panovalo babie leto, ale poobede začali klesať mraky. Tie nás zastihli priamo na vrchole, takže z výhľadov nebolo nič. Zrazu Peter vraví: „Aha, vidmo!“

Vidmo je zaujímavý úkaz, vzniká keď slnko svieti na mraky akoby na plátno a vy musíte stáť medzi slnkom a mrakmi, aby ste vidmo videli.

Presne toto sa stalo na vrchu Satan. Úžasné divadlo. Stojíme. Smejeme sa. Fotíme. Mávame. Filmujeme. Po desiatich minútach naše nadšenie klesá. Fotíme trochu menej. Vidmo je stále rovnaké. No nič poďme dole. V sedle opäť vidmo. No už to začína byť trápne. Fotíme a čakáme kým vidmo zmizne, nech môžme ísť dole. Vidieť vidmo je pomerne vzácna vec, niekomu sa to nemusí pošťastniť celý život. Tak si ho chceme vychutnať. Už nefotíme. Vidmo je stále. No nič. O chvíľu padne tma, poďme my dole. Posledný pohľad na úžasné vidmo, ktoré nám po tej hodine pozerania príde už celkom bežné.

Pokojne zostupujeme dolu. Zrazu sa Anka pýta: „Aj v ste to počuli?“. Pozeráme prekvapene s Peťom po sebe. „Čo to tam šuchorí?“, pýta sa Anka. Natŕčame uši. Nikto nič. Anka šla pár metrov pred nami, tak možno niečo naozaj počula. Peter sa hlboko zamyslí a vraví: „To bude Šuchorič Tatranský. Pôvodne sa vyskytoval v Bosne, preto má aj také balkánske meno.“

Šuchoriča je veľmi ťažké vidieť. Mal by byť hnedý, ale nie je celkom overená informácia. Pohybuje sa rýchlo, malými prískokmi. Práve pri tých malých skokoch je možné počuť to typické šuchorenie. Jeho existencia je opradená mnohými legendami. Niektorí sa nazdávajú, že ide o tvora podobného malej veveričke, ktorá tiež poskakuje. Iní tvrdia, že skôr ide o vysokohorskú variantu svišťa tatranského, ktorý žije  v skalnom prostredí. Za potravou zostupuje dole k lúkam a k večeru znovu stúpa hore. Vďaka každodennému presunu dole a hore má malé, šlachovité telo a silné zadné nohy, ktoré mu umožňujú spomínané skoky. Či je tak alebo onak, nie je až tak dôležité.

Šuchoriča je najčastejšie možné vidieť práve vtedy, keď sa vyskytuje aj vidmo! A keďže vidmo samo o sebe je veľmi zriedkavý úkaz, tak vidieť šuchoriča je už naozaj unikátna záležitosť.

Zostupovali sme ďalej keď tu zrazu Peter kričí: „Tam je!“ a rukou ukazuje niekam vpravo, do suti. Neskoro. Vraj len periférne zahliadol akýsi pohyb niečoho malého a hnedého, ale kým stihol otočiť hlavou, už to bolo preč. Ešte sme chvíľu stáli a čakali s fotoaparátmi či sa náhodou šuchorič neobjaví, ale nie.

Pre ostatných máme aspoň dobrú správu. Šuchorič aj vidmo sa aj na jeseň roku 2019 stále nachádza vo Vysokých Tatrách.

Peter ml.
Viac o tomo výlete, ako aj fotky vidma: http://kst.zochar.sk/kronika/2019/vysoke-tatry-vht-ii